Kedy bude lev šťastný?

Zoologické záhrady nie sú len na to, aby vystavovali odchytené zvieratá. Pomáhajú aj obnove ich populácií v prírode, aj o tom porozprával riaditeľ Zoo Hodonín Martin Krug.

Zoo Lešná, Zlín(Zdroj: Vladimír Kampf)

Majú zoologické záhrady aj iný význam ako že sa do nich môžeme ísť pozrieť na zvieratá?

Mnohé dnes už spĺňajú požiadavky na chov a vystavovanie zvierat na základe poznatkov z biológie a etológie. V minulosti sa zvieratá chovali hlavne na to, aby ich mohli vystaviť a ukázovať ľuďom. Dnes síce stále slúžia na vystavovanie druhov, ale v ruka v ruke ide s tým záchrana druhovej rozmanitosti.

Nie je pravda, že všetky zvieratá by sa mali dnes lepšie na slobode, aj keď uznávam, že na svete sú rôzne zoologické záhrady. Niektoré ani zďaleka nespĺňajú podmienky moderného chovu. Tie, ktoré to berú seriózne, sa už podieľajú na rôznych záchranných programoch.

Dajú sa zvieratá zo zoo len tak vrátiť naspäť, kam pôvodne patrili?

Chovy vzácnych živočíchov sú v zoologických záhradách kontrolovaný genetický materiál, na ktorom sa dá stavať v prípade návratu zvierat do prírody alebo pri obnove krvi voľne žijúcich živočíchov.

Z Dvora Králové nad Labem sa už vrátili nosorožce do voľnej prírody. Záleží na konkrétnych druhoch. Iné je dať slobodu kopytníkovi, ktorý sa nepotrebuje učiť a prispôsobovať. Bylinožravec si nájde potravu takmer okamžite.

S dravcami, šelmami alebo primátmi je to už horšie. Tu musí nastúpiť zdĺhavejšia adaptácia a výsledky nemusia byť také, aké by sme očakávali.

Z českých a slovenských zoologických záhrad sa už vrátili do prírody napríklad kone Przewalské do mongolských a čínskych stepí, antilopy oryx, adax či bongo. Pomerne úspešné je u nás aj vypúšťanie dravých vtákov, sov, sokolov, ale aj bažantov alebo dropov.

Keď vypustíme leva z klietky, bude šťastný?

Predstava, že lev, ktorý strávil kus života v cirkuse, bude zrazu šťastný na slobode, je mýlna. Samozrejme, novému prostrediu sa veľmi rýchlo v mnohom prispôsobí.

Ak leva po čase strávenom na drevenej podlahe z umelých materiálov vypustíte na trávu a hlinu, tak sa v nej inštinktívne vyváľa.

Ale nie je to prejav šťastia. Je to normálne. Prachový kúpeľ je daný geneticky. Je hlúposť myslieť si, že veľká šelma vypustená do voľnej prírody sa zrazu sama doká že uživiť, nebodaj, že sa stane z dobrého srdca vegetariánom.

Šelmy sa musia učiť loviť. Učia ich to rodičia. Ak ich to rodičia nenaučia, väčšinou v prírode neprežijú. Je to podobné, ako keby sme na prvých dvadsať rokov zavreli človeka niekam do izolácie a potom sa čudovali, že nevie sám od seba čítať a písať.

Niektoré zvieratá ani nemáme kam vypustiť, pretože ich pôvodné biotopy človek zničil. Tam, kde kedysi mali zvieratá prirodzený areál výskytu a domov, stoja dnes logistické parky či vysušené pláne bez vody.

Napríklad Azovské more bola veľká voda, ktorá znamenala život pre prírodu v okolí. Stačilo, aby voda vytiekla, a je po živote. Vyhynula veľká populácia kopytníkov a ďalších živočíchov. Dnes je nemožné len tak zaplniť vodou veľkú plochu a vrátiť k nej zvieratá, navyše v obrovských počtoch.

Alebo v Tanzánii v Národnom parku Serengeti, kde bola v 90. rokoch psinka, ktorá mala na svedomí úhyn tridsať percent populácie levov. Dnes niečo podobné hrozí tigrom sumatrianskym. Takýchto príkladov je čoraz viac.

Nenapraviteľné škody robí aj chemizácia v poľnohospodárstve. Zvieratám sa mení genetický kód, nie sú schopné spracúvať nové chemikálie. Pôsobia ako akumulačné organizmy, ktoré následkom vysokých hodnôt hynú.

Bohužiaľ, hynú aj ďalšie jedince, ktoré sú zapojené do potravinového reťazca. Zoologická záhrada môže preto slúžiť ako genetická banka na čas, kým sa ľudstvo spamätá. Ak nič iné, tak budeme môcť tieto zvieratá ukázať.

To je vzdelávacia funkcia zoo. Zvieratá miznú a zoologické záhrady vznikajú aj tam, kde by na to nemal byť dôvod.

Napríklad v Afrike. Dnes už na čiernom kontinente ne budú človeka oblietavať kŕdle bocianov marabu ani na neho z výšky pozerať žirafy. Vzácne zviera neuvidí ani z diaľky.

Kto zaručuje kvalitu chovu?

Česká republika má unikátny zákon o zoologických záhradách. Komisia zriadená Ministerstvom životného prostredia a Štátnou veterinárnou správou vykonávajú kontroly.

V zoo so schválenými licenciami je takáto kontrola periodicky každé dva roky. Každá licencovaná zoologická záhrada má možnosť žiadať o dotácie. Tieto prostriedky sú väčšinou určené na krmivo pre vzácne druhy zaradené do medzinárodných záchranných a ochranných programov.

Tiež na podporu ochrany pôvodných druhov v Českej republike a na účasť na rôznych seminároch, školeniach a kongresoch v rámci celej Európy, najmä na Konferencii európskych zoo a akvárií slúži druhá kategória dotácií.

Ministerstvo životného prostredia prispieva aj na Ročenku Únie českých a slovenských zoologických záhrad. Toto je tretia kategória dotácií. Ročenka nemá vo svete obdobu.

Vychádza už štvrťstoročie a presne eviduje všetky zvieratá chované na našich územiach. O každom druhu sa dozvieme všetko, čo potrebujeme. Je to pomerne náročná práca, na ktorú sa podujala Zoo Praha v spolupráci s ostatnými záhradami.

Vráťme sa k unikátnemu českému zákonu. Môže si zoologickú záhradu otvoriť len tak hocikto?

Zo zákona vyplýva, že to môže urobiť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa kritériá dané zákonom. Ak ich nespĺňa, nesmie svoj chov nazvať zoologická záhrada a nesmie niesť ani podobné názvy, napríklad zoo.

Môže to byť zverinec, ekofarma alebo animal show, ale nie zoologická záhrada. Dôležitá je najmä komisia a kontroly. Tie udržiavajú schválené zariadenia na požadovanej úrovni, čo je dobré aj pre zvieratá.

Tento rok k nám do Zoologickej záhrady Hodonín prišlo až dvadsať ľudí z licenčnej komisie. Skontrolovali nám všetko od dokumentov cez zmluvy, objekty až po zvieratá.

Ak sa niekde vyskytnú nedostatky a nie sú odstránené ani po následnej určenej kontrole, môže dôjsť k sankciám od finančnej pokuty až po uzavretie zariadenia.

Už sa také niečo stalo?

Našťastie nie. Zoologické záhrady v Českej republike sú na vysokej úrovni. Možno aj vďaka zákonu.

Dokáže sa zoo v našich končinách uživiť len zo vstupného?

Určite nie. V Česku a na Slovensku máme systém príspevkových organizácií. Už len z názvu príspevková organizácia je jasná závislosť od príspevkov zriaďovateľa. Ak by sme boli zárobková organizácia, porušili by sme zákon.

Takéto niečo nikde inde vo svete neexistuje. Systém sme zdedili z čias pred revolúciou, keď sme príspevkové organizácie potrebovali. Inak je to v západnej Európe.

Zoologické záhrady vo vyspelých krajinách majú hlavný zdroj príjmu zo vstupného, ale aj príspevky od sponzorov, darcov či iných spolkov podporujúcich činnosti zoologických záhrad.

Tu je najväčšia príjmová suma zo vstupného, zvyšok je napríklad organizovanie špeciálnych prepráv zvierat, nákup a predaj zvierat, rôzne honorované prednášky, výstavy, prenajímanie častí areálu a v neposlednom rade predaj suvenírov.

Aj preto stojí vstupenka do zoo v Česku či na Slovensku do päť eur, v Prahe desať, kým v západných krajinách to nie je pod pätnásť eur.

Náklady na prevádzku, energie a krmivo sú pritom podobné. Rozdiel je len v nákladoch na mzdy pre zamestnancov. To je asi jediná výrazne rozdielna položka.

Západné zoologické záhrady oveľa viac investovali do modernizácie. To sa u nás deje len veľmi pomaly. Našťastie, aj u nás urobili niektoré záhrady výrazný pokrok. Je to vidno v Prahe, v Dvore Králové nad Labem, Ostrave, Zlíne-Lešnej, Olomouci, Brne alebo aj Bojniciach a Bratislave.

Ako je to dnes s obchodovaním so zvieratami?

Čas veľkých lovcov v divočine sa už asi skončil. Obchodovanie so zvieratami je už dnes skôr mýtus. Aj toto vrhalo na nás zlé svetlo. Verejnosť bola presvedčená, že zoologické záhrady sú primárni likvidátori divočiny.

Tiež, že posielajú lovcov, aby v zlých podmienkach priviezli za nekresťanské peniaze nejaké exotické zvieratá. To už dnes ani nie je možné. Samozrejme, na čierny obchod so zvieratami to neplatí.

Veď ten je dnes po drogách, zbraniach a obchode s prostitúciou na štvrtom mieste v tomto nelichotivom rebríčku. Dokonca napríklad nosorožie rohy či slonovina sú dnes cennejšie ako drogy.

Zoologické záhrady už neobchodujú s ohrozenými a chránenými druhmi a nechcú s nimi robiť žiaden biznis. S niektorými zvieratami sa však stále medzi zoo akoby obchoduje.

Ide najmä o domáce druhy oviec, kôz, vtákov, ale aj farmových zvierat, ako sú napríklad ťavy či lamy. Ich hodnota je väčšinou stanovená účtovne tak, že zahŕňa náklady na základnú starostlivosť a transport či špeciálnu výživu.

S cenou musia obe strany súhlasiť. Nie sú to ceny ako na čiernom trhu. Ohrozené druhy si záhrady medzi sebou vymieňajú zadarmo alebo ich darujú ďalším chovateľom.

Postupujú pri tom podľa špeciálnych programov či odporúčaní koordinátora druhu. Ak sa takéto zvieratá dostanú do tretej zoo, prídu ako dary. Ich potomstvo potom odchádza po dohode s koordinátorom ďalej ako dar.

Stačí si nájsť dve „voľné“ zvieratá v dvoch zoo, skontaktovať záhrady a koordinátora a už aj môžu byť tu?

To je posledný krok. Najprv treba mať vhodné chovné zariadenie, ktoré spĺňa špeciálne požiadavky. Podmienky určuje práve koordinátor daného druhu zvieraťa alebo celej skupiny, napríklad šeliem. A to je často ťažšie zabezpečiť.

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  2. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  7. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  8. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  9. Modern luxury next to the Blue Church
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 6 451
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 151
  3. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 428
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 2 424
  5. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 288
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 024
  7. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 1 804
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 342
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 181
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 122

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KULTÚRA

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral už aj v minulosti.

DOMOV

Kaliňák vypovedal na polícii, išlo o mafiu

Minister vnútra Robert Kaliňák bol v pondelok na výsluchu v sídle NAKA.

KOMENTÁRE

Nemôžeme obetovať ďalšiu generáciu v prospech pochybných experimentov

Na ceste k slobode mnohí padli na kolená.

Neprehliadnite tiež

Od Pokémonu k inteligentným okuliarom v smartfóne

Hra Pokémon GO ukázala, že budúcnosť je už tu. Rozšírenú realitu si môže užiť každý, stačí k tomu smartfón, a tak marketéri už poškuľujú po novom mocnom nástroji.

Ako si Nová cvernovka na seba zarobila

Cvernovkári sa v ich novej budove bývalej strednej školy na Račianskej ulici už udomácnili a za rok sa dostali k udržateľnému modelu financovania.

Developer, ktorý sa špecializuje na dostupné bývanie

Preslávili ich bratislavské Tri veže. Dnes stavajú novú mestkú štvrť Slnečnice v Petržalke. O význach pre developerov sa Profit zhováral so Štefanom Belešom, šéfom spoločnosti Cresco.

V jednom berlínskom hosteli sa spí na území Severnej Kórey

City Hostel Berlin v diplomatickej štvrti Berlína vybudovali a prevádzkujú Severokórejci na pôde veľvyslanectva KĽDR. Turisti o tom zväčša nevedia.