Originálna vinotéka so svätojurskými vínami

Víno predať je ešte väčšie umenie, ako ho vyrobiť. V mestečku Svätý Jur to vedia. Majú svoje Vinocentum.

Atmosféra pred Vinocentrom(Zdroj: Braňo Bahna)

Vínne cesty a eventy predávajú lokálen vína, ale vo Sväto Jure, mestečku pri Bratislave, vymysleli aj iný kumšt. Majú Vinocentrum, miestne odbytisko, originálne svojím spôsobom fungovania. Aj vďaka nemu má desať z tridsiatich miestnych malých vinárov stabilnú živnosť bez nutnosti ďalšieho zárobku.

Vincent Hupka patrí medzi najstarších svätojurských vinárov, jeho rodina sa vínom živí najmenej päť generácií. Naopak, Ondrej Matula je jedným z najmladších spomedzi jurských rodákov.

Obaja práve prinášajú debničku svojho vína do Vinocentra, ktoré pred piatimi rokmi založil kolega vinár, pôvodným povolaním geodet a prisťahovalec z Bratislavy Braňo Bahna. „Predám tu polovicu z ročnej produkcie približne tritisíc litrov. Robí mi to meno,“ hovorí V. Hupka.

O. Matula zas vďačí Vinocentru za „povzbudivý začiatok“ vo svojom rodinnom biznise. „Keď som zdedil vinohrad, mal som ambíciu robiť to vo väčšom. Po troch rokoch rozbehu to už začíname robiť plnohodnotne, blížime sa k stabilnej produkcii 10-tisíc fliaš ročne, hoci všetky práce si robíme sami. Ale rozbeh bol citeľný aj vďaka Vinocentru,“ opisuje O. Matula

Viechaexpres.

Obaja budú mať o dva dni po našom rozhovore v pivnici „veniec“, hoci iba z plastu, pradávny symbol práva viechy, keď mal vinár povolené predávať víno zo svojej pivnice.

Veniec putoval z pivnice do pivnice, kým sa prestriedali všetci vinári, a tak to bude aj počas všetkých piatkov tohto leta v rámci novej akcie Vinocentra. Z Bratislavy a späť budú záujemcov voziť viechaexpresom – čo je tiež tohtoročná novinka.

Nový nápad vystrieda už tradičné štvrtky, keď vo Vinocentre nalieval vždy konkrétny vinár. Centrum organizuje aj ďalšie akcie na podporu predaja miestnych vín – firemné ochutnávky a privátne minivínne cesty po Svätom Jure na kľúč.

Ale aj bez týchto akcií sa priamo na mieste, v historickej vinárskej budove predá veľa fliaš miestnych vín. Pred ňou veniec visí neustále.

„Vo Svätojurskom vinohradníckom spolku je spolu 66 vinárov a asi 30 z nich vyrába víno takej kvality, ktorú tu chceme mať a zastupujeme ich,“ hovorí B. Bahna.

Od iných vinoték ho odlišuje príjemné prostredie, ale najmä ochutnávací systém predaja podľa vzoru vínnych ciest. Zákazník môže ochutnať zo desať vín z aktuálnej ponuky za štyri eurá a potom môže zakotviť pri jednom, ktoré mu zachutilo najviac, a kupovať ho ďalej po deci.

Prípadne si z neho nakúpi zopár fliaš do zásoby domov. K tomu si môže dať chuťovky z kvalitných syrov a domácich klobás alebo aj bezlepkové koláče z hrozna.

„Ľudia, ktorí k nám prídu, sú väčšinou nadšení. Prídu zas a privedú aj svojich známych a takto sa to šíri ďalej. Má to stále mierne stúpajúcu tendenciu,“ hovorí B. Bahna.

Nápoj s príbehom.

„Dobrého vína je veľa. Na ochutnávkach si ľudia vyberajú podľa vlastných preferencií. Keď natrafia na svoju chuť, tak si vezmú aj niekoľko fliaš. Ale ktoré víno zákazník ochutná?

To, ku ktorému dokáže vinár povedaťaspoň jednu vetu: Že je z najvyššie položeného vinohradu, zo storočného viniča alebo hrozna šliapaného v kadiach,“ opi-suje B. Bahna.

Vína v Svätom Jure príbeh jednoznačne majú. V kadiach sa hrozno nikde nešliape, no podľa B. Bahnu iba „zatiaľ“ nie. Robí sa však aj v tradičných drevených sudoch.

„Máme tu aj osemtisíc rokov starú gruzínsku metódu kvasenia na šupkách v keramických nádobách zakopaných v zemi. Amfory síce zatiaľ nemáme, ale viacerí vinári nechávajú aj biele vína dozrievať na šupkách. Víno potom dostane charakteristickú chuť a sfarbí sa dooranžova,“ opisuje majiteľ Vinocentra.

Komunita vinárov.

Úspech svätojurského centra vína a vinárov je podľa B. Bahnu výsledkom mnohých faktorov – okrem kvalitného viniča, zachovanej vinárskej tradície a nadšených vinárov je v tom aj genius loci historického mestečka i jeho blízkosť k Bratislave.

Najväčším tajomstvom je však komunita vinárov, ktorí ťahajú za jeden povraz – starí i mladí, rodáci aj prisťahovalci, malí aj veľkí. A tak sa v miestnosti v kamennom vinárskom dome víno nielen ochutnáva a predáva, ale sa tu točia aj obchody.

„Mladší sú na tom vedomosťami možno lepšie, ale my starší vinári to zase vieme lepšie v praxi. Ale učíme sa od seba navzájom, stretávame sa tu vo Vinocentre, vymieňame si skúsenosti,“ opisuje V. Hupka, jeden zo starších rodákov.

Vinocentrum je však skôr značkou priestoru ako nálepkou pre svätojurské vína. Podľa B. Bahnu ani neexistuje. „Dlho som rozmýšľal o tom, čím by sme mohli ísť navonok, čo by nás spájalo.

Ale prišiel som len na to, že práve rôznorodosť je pre nás charakteristická, máme tu zastúpené všetky štýly produkcie,“ hovorí.

Fabriky na víno, experimenty s biotechnológiami, slovenské novošľachtené aj tradičné odrody. Klasickú výrobu, ktorú sa ochotne učia aj mladí prisťahovalci, i modernejšie metódy zvýrazňovania chutí.

„Veľa miestnych malých vinárov robí naturálne vína. Ale keď pracujete marketingovo a musíte denne predať 50 fliaš, tak sa to víno jednoducho musí vydariť a všetky procesy poisťujete chémiou. Prírodná cesta je neistá, je skôr pre tých, ktorí predajú pár tisíc fliaš ročne,“ hovorí B. Bahna.

Niektorí vinári vinič aj kupujú – ale väčšinou od kvalitných pestovateľov z okolia. V Svätom Jure je iba jeden vinár, ktorý zároveň nie je aj vinohradníkom, teda tým, kto vinicu vlastní, alebo si ju prenajíma a sám obrába.

Konsezus kvality.

„Vína si nevyberám, ale hovorím vinárom, aby dávali lentakú kvalitu, s ktorou sú ochotní ísť s kožou na trh.“ Podľa B. Bahnu to vinári chápu a len málokedy treba riešiť nekvalitnú dodávku, ktorú napokon vinár zvyčajne vymení.

Tridsať výrobcov kvalitného vína na päťtisícové mestečko je celkom dobrá štatistika. „Práca vo vinárstve a vinohradníctve je dnes prakticky jediným lokálnym zamestnaním. Juru sa kedysi hovorilo mestečko na prespávanie, lebo všetci pracovali v Bratislave,“ opisuje B. Bahna.

„Rozbiehalo sa to postupne najmä odvtedy, ako zaniklo vinárske družstvo, ktoré kedysi obhospodarovalo celý chotár. Postupne sme si začali vinice kupovať a prenajímať. Boli vtedy ešte v dobrom stave,“dodáva.

On sám má vlastné i prenajaté trihektáre na 14 miestach. „Ostali tu zachované staré vinohrady, odrody prítomné niekoľko sto rokov, ale bežné sú 40 aj 45rokov staré viniče, ktorých korene siahajú veľmi hlboko a ostávajú zelené, aj keďje vegetácia okolo spálená.

Funkčné vinohrady sú už všetky rozchytané a obrábané. Výsadba viniča na hektár stojí vyše 40-tisíc eur a rodiť začne až po piatich rokoch. Pri takých podmienkach vám pozemok nikto neprenajme,“ argumentuje B. Bahna.

Neprenosná skúsenosť.

V každom meste bude raz Vincentrum, hovorí B. Bahna. Nie je to idealizmus, skôr irónia. Zatiaľ je jedno podobné iba v Banskej Štiavnici. „Keďže sa nám tento model vo Svätom Jure ukázal ako životaschopný, skúsili sme to ajv Banskej Štiavnici, kde Vinocentrum prevádzkuje brat. Našli sme vo vinárskych oblastiach okolo Banskej Štiavnice, ako súTekov, Čajkov a Pukanec, jedenásť profesionálnych malých vinárov,“ opisuje.

Akovšak dodáva, celý koncept odovzdali ľuďom v susednej vinárskej lokalite a stále im to nefunguje. Že by aj tu platilo, ževšetko je o ľuďoch?

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  9. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 345
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 212
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 162
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 893
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 939
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 502
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 863
  8. Splnený sen 1 812
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 586
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 310

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

Neprehliadnite tiež

Realitné bublanie: Lacné peniaze nám zarábajú na drahé problémy

Podľa toho, ako sa darí obchodovaniu s nehnuteľnosťami, si Slováci už nepamätajú, čo spôsobilo v roku 2008 finančnú krízu v USA. Jej dôsledky pritom pociťujeme doteraz. Napríklad vo forme nízkych úrokových sadzieb, ktoré podobne ako pred dekádou v zámorí robia vlastné bývanie mimoriadne dostupným.

Laboratórium, ktoré skrášľuje dvory, parky či námestia

Laboratórium architektúry krajiny – je to jedna z vecí, ktorými sa zapodievajú krajinní architekti. Im náleží všetko okolo stavby – mestské dvory, ale aj parky a súkromné záhrady.

Architekt, ktorý skrotil vietor

Architekt Martin Šichman nemá rád kockové, pravouhlé, teda ortogonálne telesá a inšpiráciu hľadá v prírode. Zo všetkých živlov ho najviac fascinuje vietor.

Umelec, ktorý zmenil Oaxacu

V mexickej Oaxace je umenie na každom kroku – mnohé galérie, múzeá i workshopy sú dostupné zadarmo. Vydajte sa po stopách súčasného latinskoamerického maliara a sochára Francisca Toleda, ktorý sa o to zaslúžil.