Originálna vinotéka so svätojurskými vínami

Víno predať je ešte väčšie umenie, ako ho vyrobiť. V mestečku Svätý Jur to vedia. Majú svoje Vinocentum.

Atmosféra pred Vinocentrom(Zdroj: Braňo Bahna)

Vínne cesty a eventy predávajú lokálen vína, ale vo Sväto Jure, mestečku pri Bratislave, vymysleli aj iný kumšt. Majú Vinocentrum, miestne odbytisko, originálne svojím spôsobom fungovania. Aj vďaka nemu má desať z tridsiatich miestnych malých vinárov stabilnú živnosť bez nutnosti ďalšieho zárobku.

Vincent Hupka patrí medzi najstarších svätojurských vinárov, jeho rodina sa vínom živí najmenej päť generácií. Naopak, Ondrej Matula je jedným z najmladších spomedzi jurských rodákov.

Obaja práve prinášajú debničku svojho vína do Vinocentra, ktoré pred piatimi rokmi založil kolega vinár, pôvodným povolaním geodet a prisťahovalec z Bratislavy Braňo Bahna. „Predám tu polovicu z ročnej produkcie približne tritisíc litrov. Robí mi to meno,“ hovorí V. Hupka.

O. Matula zas vďačí Vinocentru za „povzbudivý začiatok“ vo svojom rodinnom biznise. „Keď som zdedil vinohrad, mal som ambíciu robiť to vo väčšom. Po troch rokoch rozbehu to už začíname robiť plnohodnotne, blížime sa k stabilnej produkcii 10-tisíc fliaš ročne, hoci všetky práce si robíme sami. Ale rozbeh bol citeľný aj vďaka Vinocentru,“ opisuje O. Matula

Viechaexpres.

Obaja budú mať o dva dni po našom rozhovore v pivnici „veniec“, hoci iba z plastu, pradávny symbol práva viechy, keď mal vinár povolené predávať víno zo svojej pivnice.

Veniec putoval z pivnice do pivnice, kým sa prestriedali všetci vinári, a tak to bude aj počas všetkých piatkov tohto leta v rámci novej akcie Vinocentra. Z Bratislavy a späť budú záujemcov voziť viechaexpresom – čo je tiež tohtoročná novinka.

Nový nápad vystrieda už tradičné štvrtky, keď vo Vinocentre nalieval vždy konkrétny vinár. Centrum organizuje aj ďalšie akcie na podporu predaja miestnych vín – firemné ochutnávky a privátne minivínne cesty po Svätom Jure na kľúč.

Ale aj bez týchto akcií sa priamo na mieste, v historickej vinárskej budove predá veľa fliaš miestnych vín. Pred ňou veniec visí neustále.

„Vo Svätojurskom vinohradníckom spolku je spolu 66 vinárov a asi 30 z nich vyrába víno takej kvality, ktorú tu chceme mať a zastupujeme ich,“ hovorí B. Bahna.

Od iných vinoték ho odlišuje príjemné prostredie, ale najmä ochutnávací systém predaja podľa vzoru vínnych ciest. Zákazník môže ochutnať zo desať vín z aktuálnej ponuky za štyri eurá a potom môže zakotviť pri jednom, ktoré mu zachutilo najviac, a kupovať ho ďalej po deci.

Prípadne si z neho nakúpi zopár fliaš do zásoby domov. K tomu si môže dať chuťovky z kvalitných syrov a domácich klobás alebo aj bezlepkové koláče z hrozna.

„Ľudia, ktorí k nám prídu, sú väčšinou nadšení. Prídu zas a privedú aj svojich známych a takto sa to šíri ďalej. Má to stále mierne stúpajúcu tendenciu,“ hovorí B. Bahna.

Nápoj s príbehom.

„Dobrého vína je veľa. Na ochutnávkach si ľudia vyberajú podľa vlastných preferencií. Keď natrafia na svoju chuť, tak si vezmú aj niekoľko fliaš. Ale ktoré víno zákazník ochutná?

To, ku ktorému dokáže vinár povedaťaspoň jednu vetu: Že je z najvyššie položeného vinohradu, zo storočného viniča alebo hrozna šliapaného v kadiach,“ opi-suje B. Bahna.

Vína v Svätom Jure príbeh jednoznačne majú. V kadiach sa hrozno nikde nešliape, no podľa B. Bahnu iba „zatiaľ“ nie. Robí sa však aj v tradičných drevených sudoch.

„Máme tu aj osemtisíc rokov starú gruzínsku metódu kvasenia na šupkách v keramických nádobách zakopaných v zemi. Amfory síce zatiaľ nemáme, ale viacerí vinári nechávajú aj biele vína dozrievať na šupkách. Víno potom dostane charakteristickú chuť a sfarbí sa dooranžova,“ opisuje majiteľ Vinocentra.

Komunita vinárov.

Úspech svätojurského centra vína a vinárov je podľa B. Bahnu výsledkom mnohých faktorov – okrem kvalitného viniča, zachovanej vinárskej tradície a nadšených vinárov je v tom aj genius loci historického mestečka i jeho blízkosť k Bratislave.

Najväčším tajomstvom je však komunita vinárov, ktorí ťahajú za jeden povraz – starí i mladí, rodáci aj prisťahovalci, malí aj veľkí. A tak sa v miestnosti v kamennom vinárskom dome víno nielen ochutnáva a predáva, ale sa tu točia aj obchody.

„Mladší sú na tom vedomosťami možno lepšie, ale my starší vinári to zase vieme lepšie v praxi. Ale učíme sa od seba navzájom, stretávame sa tu vo Vinocentre, vymieňame si skúsenosti,“ opisuje V. Hupka, jeden zo starších rodákov.

Vinocentrum je však skôr značkou priestoru ako nálepkou pre svätojurské vína. Podľa B. Bahnu ani neexistuje. „Dlho som rozmýšľal o tom, čím by sme mohli ísť navonok, čo by nás spájalo.

Ale prišiel som len na to, že práve rôznorodosť je pre nás charakteristická, máme tu zastúpené všetky štýly produkcie,“ hovorí.

Fabriky na víno, experimenty s biotechnológiami, slovenské novošľachtené aj tradičné odrody. Klasickú výrobu, ktorú sa ochotne učia aj mladí prisťahovalci, i modernejšie metódy zvýrazňovania chutí.

„Veľa miestnych malých vinárov robí naturálne vína. Ale keď pracujete marketingovo a musíte denne predať 50 fliaš, tak sa to víno jednoducho musí vydariť a všetky procesy poisťujete chémiou. Prírodná cesta je neistá, je skôr pre tých, ktorí predajú pár tisíc fliaš ročne,“ hovorí B. Bahna.

Niektorí vinári vinič aj kupujú – ale väčšinou od kvalitných pestovateľov z okolia. V Svätom Jure je iba jeden vinár, ktorý zároveň nie je aj vinohradníkom, teda tým, kto vinicu vlastní, alebo si ju prenajíma a sám obrába.

Konsezus kvality.

„Vína si nevyberám, ale hovorím vinárom, aby dávali lentakú kvalitu, s ktorou sú ochotní ísť s kožou na trh.“ Podľa B. Bahnu to vinári chápu a len málokedy treba riešiť nekvalitnú dodávku, ktorú napokon vinár zvyčajne vymení.

Tridsať výrobcov kvalitného vína na päťtisícové mestečko je celkom dobrá štatistika. „Práca vo vinárstve a vinohradníctve je dnes prakticky jediným lokálnym zamestnaním. Juru sa kedysi hovorilo mestečko na prespávanie, lebo všetci pracovali v Bratislave,“ opisuje B. Bahna.

„Rozbiehalo sa to postupne najmä odvtedy, ako zaniklo vinárske družstvo, ktoré kedysi obhospodarovalo celý chotár. Postupne sme si začali vinice kupovať a prenajímať. Boli vtedy ešte v dobrom stave,“dodáva.

On sám má vlastné i prenajaté trihektáre na 14 miestach. „Ostali tu zachované staré vinohrady, odrody prítomné niekoľko sto rokov, ale bežné sú 40 aj 45rokov staré viniče, ktorých korene siahajú veľmi hlboko a ostávajú zelené, aj keďje vegetácia okolo spálená.

Funkčné vinohrady sú už všetky rozchytané a obrábané. Výsadba viniča na hektár stojí vyše 40-tisíc eur a rodiť začne až po piatich rokoch. Pri takých podmienkach vám pozemok nikto neprenajme,“ argumentuje B. Bahna.

Neprenosná skúsenosť.

V každom meste bude raz Vincentrum, hovorí B. Bahna. Nie je to idealizmus, skôr irónia. Zatiaľ je jedno podobné iba v Banskej Štiavnici. „Keďže sa nám tento model vo Svätom Jure ukázal ako životaschopný, skúsili sme to ajv Banskej Štiavnici, kde Vinocentrum prevádzkuje brat. Našli sme vo vinárskych oblastiach okolo Banskej Štiavnice, ako súTekov, Čajkov a Pukanec, jedenásť profesionálnych malých vinárov,“ opisuje.

Akovšak dodáva, celý koncept odovzdali ľuďom v susednej vinárskej lokalite a stále im to nefunguje. Že by aj tu platilo, ževšetko je o ľuďoch?

Najčítanejšie na Profit


          Inzercia - Tlačové správy


          1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
          2. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
          3. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
          4. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
          5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
          6. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
          7. Košickí športovci „pustili žilou“
          8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
          9. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord
          10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku
          1. Fascinuje ma nadšenie mladých ľudí, s akým hltajú nové trendy
          2. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
          3. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
          4. Chute a vône kórejskej kuchyne priamo v METRO
          5. Adient je tretí najlepší zamestnávateľ
          6. 8 krokov k príprave na zdravé tehotenstvo
          7. Študenti SPU skúmajú vplyv rýchlostnej cesty na život obyvateľov
          8. V Botanickej záhrade predstavia nežnú krásu orchideí
          9. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
          10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Daniela Hrudu
          1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 19 082
          2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 438
          3. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 9 487
          4. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 8 350
          5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 853
          6. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord 6 246
          7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 306
          8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 499
          9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 3 117
          10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku 2 745

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

          Nasťa prekonala predpovede, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.

          ŠPORT

          Haščák: V zápasoch, keď ide o všetko, hráme vždy najlepšie

          Bol to špeciálny zápas, vravel Žiga Jeglič.

          TECH

          Päť hier na telefón, s ktorými si precvičíte mozgové závity

          Dokážete navrhnúť najlepšiu križovatku a mechanické puzzle?

          Neprehliadnite tiež

          Šoubiznis je na Slovensku viac šou ako biznis

          Na akomkoľvek umení možno zarobiť iba vtedy, keď osloví veľa ľudí. Producent Pavol Kelley tvrdí, že produkovať umenie dokáže iba preto, že ho to neskutočne baví.

          Má ju aj Sagan. Sklárne v českej Lindave brúsia trofeje pre víťazov Tour de France

          Nový príbeh českého skla píše firma Lasvit, ktorá má pobočky v dvanástich krajinách.

          Slovenka, ktorú živí keramika: Na trhy chodím s registračnou pokladnicou

          Klaudia Sisková si pred rokmi otvorila keramický ateliér, kde tvorí z francúzskeho porcelánu. Uživiť sa v tomto odvetví nie je ľahké, ale umelkyňa sa nevzdáva.

          Firmu ozdravili vďaka receptu na inovácie

          Nábytkárska spoločnosť Decodom sa dostala z konkurzu medzi špičku na slovenskom trhu so vstavanými kuchyňami.

          Ako Japonci zmenia pivá Šariš, Topvar či Kozel (rozhovor)

          „Ležiaky plzenského typu stále hrajú na trhu prvé husle,“ hovorí v rozhovore pre Profit obchodný riaditeľ Pivovarov Topvar Martin Grygařík.