Spomienka na Berlín. Starí, mladé a utečenci

Príbehy lásky neboli na filmovom festivale v Berlíne to hlavné. Festivaloví hostia chodili po Postupimskom námestí so žltými papiermi „Osloboďte Olega Sencova“.

Return to Montauk (Zdroj: Filmový festival v Berlíne)

Oleg Sencov doteraz nakrútil jediný film Gamer (2011). Po anexii Krymu v roku 2014 ho zatkli a odvliekli do Moskvy. Stal sa symbolickou, aj keď neprítomnou, postavou Berlinale, 67. ročníka medzinárodného filmového festivalu.

Návrat do Montauku.

Sedemdesiatročný nemecký režisér Volker Schlöndorff nakrútil film Návrat do Montauku (Return to Montauk). Film bol zaradený do medzinárodnej súťaže festivalu. Má medzinárodné obsadenie a rozpráva sa v ňom po anglicky. Na festivale ho privítali s rozpakmi ako citovo prázdny a neúprimný.

Režisér V. Schlöndorff ho nakrútil v nemecko- -francúzsko-britskej koprodukcii ako poctu švajčiarskemu dramatikovi Maxovi Frischovi. Obaja umelci si boli blízki. Spoznali sa počas nakrúcania Schlöndorffovho filmu Homo Faber. Bolo to v čase, keď bol M. Frisch na sklonku života a mal za sebou dve vzplanutia k oveľa mladším ženám.

Komplikované vzťahy so ženami oboch mužov zbližovali. M. Frisch o svojich dvoch mladých priateľkách napísal autobiografiu Montauk. V. Schlöndorff sa ním inšpiroval. Návrat do Montauku si zachováva črty príbehu M. Frischa. Odohráva sa počas niekoľkých dní v New Yorku a na Long Islande.

V. Schlöndorff sa snaží vyrovnať predovšetkým so svojím životom a tvorbou. Držiteľ Zlatej palmy z Cannes a amerického Oscara za film Plechový bubienok rozpráva o piatich dňoch Maxa Zorna, známeho švédskeho spisovateľa, žijúceho v Berlíne. Hrá ho švédsky herec Stellan Skarsgård. Max číta v newyorskej verejnej knižnici zo svojho nového románu. Sprevádza ho mladá čiernovlasá priateľka Clara (Susanne Wolffová). Ona žije v New Yorku, on v Berlíne.

Všetci traja starí muži z tohtoročného Berlinale majú peniaze, prežili pestrý život a ženy sú pre nich skôr estetické obohatenie než bytosti na trvalý vzťah.

Zrazu sa všetko zmení. Spisovateľ nechá Claru a vyhľadá svoju dávnu lásku z Drážďan. Zoznámil sa s ňou po páde Berlínskeho múru. Rebecca Epsteinová (Nina Hossová) je pôvodom zo socialistickej Nemeckej demokratickej republiky. Zorn sa snaží nadviazať na dávne city, ale priepasť medzi oboma milencami je už príliš veľká.

Fantastická žena

Čilský režisér a scenárista Sebastián Lelio nakrútil film o vzťahu starého boháča a mladej ženy. Zatiaľ čo u V. Schlöndorffa zostáva sexualita na okraji, pre S. Leila je v centre diania. Čilsko-španielsko- nemecký film Fantastická žena (Una Mujer Fantástica) je precízny portrét transsexuálky Mariny, ktorú hrá čilská transsexuálna herečka a operná speváčka Daniela Vegová, ktorá sa narodila ako muž.Bolo to gesto súčasnosti, v ktorej by si nejednotná Európa rada zahrala svetovú rolu. Zatiaľ skôr čaká, čo urobia Donald Trump a Vladimir Putin.Marina má pomer s Orlandom (Francisco Reyes) a plánuje s ním výlet k vodopádom Igazú. Ten sa však nikdy neuskutoční.

Orlandovi sa po milovaní urobí nevoľno. Marina ho sprevádza do nemocnice, kde Orlando zomrie. Marina, ktorá bola dlho jedinou Orandovou partnerkou, je zrazu konfrontovaná s nenávisťou jeho rodiny. Nesmie ísť ani na pohreb a pripravia ju o to, čo jej Orlando venoval. Musí absolvovať aj ponižujúce vyšetrovanie na úrade pre sexuálne násilie. Policajtovi len ťažko dochádza, že meno v jej identifikačnej karte je Daniel.

Čudní vtáci

Tretia láska starého muža je Vivienne vo filme Čudní vtáci (Drôles d‘Oiseaux) francúzskej režisérky Élise Girardovej. Dievčina je trochu zvláštna, neistá existencia. Presťahovala sa do Paríža a náhodou sa zoznámila so sedemdesiatročným majiteľom antikvariátu Georgom (Jean Sorel), ktorý má temnú minulosť. Možno spolupracoval s mafiou a na antikvariáte mu nezáleží.

Vivienne sa do neho zamiluje. Pomáha mu v obchode a počúva jeho cynické a „samozožieracie“ reči. Rada číta knihy Marguerite Durasovej a Virginie Woolfovej. Knihy sú pre ňu posvätné. Pre Georga je to len súbor slov. Dáva jej peniaze a jedného dňa zmizne. Malá parížska etuda sa odohráva na oboch brehoch Seiny, pod platanmi a v kaviarničkách.

Všetci traja starí muži z tohtoročného Berlinale majú peniaze, prežili pestrý život a ženy sú pre nich skôr estetické obohatenie než bytosti pre trvalý vzťah. Mimochodom, Vivienne hrá Francúzska Lolita Chammahová, dcéra herečky Isabelle Huppertovej a režiséra Ronalda Chammaha. Tridsaťtriročná Lolita si už zahrala niekoľko úloh.

Má však problém s matkou, s ktorou ju diváci porovnávajú. Povedala, že ju deprimuje hovoriť o nej. Túži po umeleckej suverenite, k akej sa dopracovala Chiara Mastroianniová, dcéra Catherine Deneuvovej a Marcella Mastroianniho.

Súdny proces

Dokument ruského režiséra Askolda Kurova Súdny proces: Ruský štát vs. Oleg Sencov (The Trial: The State of Russia vs. Oleg Sentsov) nakrútili v estónsko- poľsko-českej koprodukcii.

Jeho ťažiskom je inscenovaný proces v Rostove na Done, kde bol režisér označený za človeka sympatizujúceho s fašizmom a za strojcu teroristických útokov na Kryme. Odsúdili ho na dvadsaťročné väzenie. Trest prijal so stoickým pokojom.

„Bránili sme sa a zvíťazili sme,“ hovorí o revolúcii na Ukrajine.

„V Rusku to skôr či neskôr bude podobné,“ dodal. Na berlínsku premiéru prišiel Sencovov ruský obhajca, príbuzní a priatelia. Bokom nezostal ani Blízky východ. Film belgického režiséra Philippa van Leeuwa Insyriated ukazuje život jednej rodiny v bytovke na okraji Damašku, z ktorej sa všetci odsťahovali.

Všade naokolo sú ostreľovači. Front je len kilometer a pol vzdialený. Rodina sa snaží zabezpečiť si potraviny a vodu. Všetko sa krúti okolo prežitia na niekoľkých štvorcových metroch.

Veľkí priaznivci

Film Mladý Karol Marx (Le Jeune Karl Marx) Raoula Pecka nakrútili vo francúzsko-nemecko-belgickej koprodukcii. Hrá v ňom aj Čech žijúci v Taliansku Ivan Franěk. R. Peck sa narodil na Haiti, vyrastal v Kongu, vyštudoval v Berlíne a žije v Paríži.

Sám sa považuje skôr za občianskeho aktivistu. Nakrútil film o zavraždenom konžskom politikovi Patriceovi Lumumbovi či o americkom spisovateľovi Jamesovi Baldwinovi. „K filmu som sa dostal cez politiku,“ povedal. „Boldwin aj Marx vyšli z módy. Ale teraz vidíme, že majú čo povedať aj dnes.“

Revolučný film o K. Marxovi a o nevyhnutnosti zmeniť spoločenský systém si našiel v Berlíne veľkých priaznivcov. Po festivale sa dostáva do distribúcie.

Odvrátená strana

Ďalší filmový revolucionár je fínsky režisér Aki Kaurismäki, ktorý sa s filmom Na odvrátenej strane nádeje (The Other Side of Hope) dostal do medzinárodnej súťaže. Do Helsínk prichádza loďou sýrsky utečenec z Poľska, odkiaľ ho vyhnali náckovia. Do Európy sa dostal balkánskou trasou. Lode sú vo všetkých Kaurismäkiho filmoch symbolické. Sú to vlastne ľudia bez stáleho prístavu, stále v pohybe.

Paradoxné je, že sám režisér je odporca globalizácie, milovník lokálnych kultúr a myslí si, že pokrok sa mal zastaviť niekde pri faxe. Vo svojom novom filme sa jednoznačne postavil na stranu sýrskeho vydedenca Khaleda (Šervan Haji).

Podobne ako v doterajších filmoch je fanúšikom outsiderov. Iných hrdinov ako utečencov Kaurismäki ani nepozná. Režiséra privítali v Berlíne s ováciami postojačky. Na tlačovej konferencii nemlčal, ako je to jeho zvykom, ale hovoril o Európe, utečencoch a ľudskosti. Dokonca žartom povedal, že svojím filmom chce zmeniť svet.

Môžeme postaviť steny, ale nimi sa migrantom neubránime, skôr len skryjeme vlastné zločiny.

„Duchovná podstata Európy spočíva v súcite. Vo Fínsku sme prijali veľa utečencov, ale zrazu ich považujeme za nepriateľov. V Európe nevidím žiaden kultúrny obrat, ktorý by vznikol pre utečencov. Môžeme postaviť steny, ale nimi sa migrantom neubránime, skôr len skryjeme vlastné zločiny,“ povedal.

Kaurismäkiho film je úsporný a vtipný. Zodpovedá realite, v ktorej chýbajú súcit, humanizmus a medziľudské hodnoty. Aj film slovenskej režisérky Ivety Grófovej Piata loď vyjadruje podobné humanistické posolstvo ako snímka A. Kaurismäkiho. Aj keď v nej nenájdeme utečencov, ale malé deti zo Slovenska.

Aj ony sú bez domova a nikomu na nich priveľmi nezáleží. Možno to film pomôže zmeniť.

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  3. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  4. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  5. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 4 402
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 4 071
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 527
  4. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 486
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 922
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 401
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 2 311
  8. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 1 876
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 835
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 505

Téma: Profit


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.

Neprehliadnite tiež

Leteli sme so slovenskou pilotkou

Z trenčianskeho letiska nás medzi oblaky vzala jedna z mála slovenských pilotiek a Slovák, ktorý začal lietať na Islande.

Najskôr drevo zo Slovenska vyvážali. Dnes z neho robia masívny nábytok žiadaný v zahraničí

Výrobné družstvo Javorina je najväčší slovenský výrobca masívneho dubového nábytku. Prežil neľahké obdobia a viackrát sa transformoval. Dnes má veľké plány do budúcnosti.

Mýty o zlate. Je stále tento kov bezpečný investičný prístav?

V posledných rokoch niektoré centrálne banky sťahujú zlaté rezervy zo zahraničia a zvyšujú podiel cenného kovu v domácich trezoroch. Naberá zlato opäť na hodnote?

Darčeky hodnotnejšie ako peniaze

Na rozdiel od papúč sú peniaze univerzálne akceptovaným vianočným darčekom. Ani za nimi však necítiť myšlienku darcu.

Efekt motýlieho krídla

Osem vysokých škôl a univerzít z celého Slovenska sa už zapojilo do programu Butterfly Effect.