Ako sa darí prvým výrobcom bio múky a bio chleba

V našich končinách konzumuje chlieb takmer každý človek niekoľkokrát denne, ak si ho dobrovoľne alebo z donútenia nevyradil z jedálneho lístka. Čomu inému by sa teda mohlo viac dariť v bioprodukcii, ak nie tejto masovej komodite? Profit túto otázku položil dvom producentom – výrobcovi prvého certifikovaného biovýrobku a jedinému výrobcovi biochleba v krajine.

Priekopník bioprodukcie

Dušan Janovíček, Biomila, Rudník

Zdroj: Vladimír Kampf

Patrí medzi prvých bioproducentov na Slovensku. Biokultúre sa priučil v Čechách, študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Brne a potom ako agronóm pracoval na Morave. „Už v roku 1990 začala v Čechách vznikať skupina entuziastov, ktorí mali vzťah k prírode a vedeli, že hospodáriť sa dá aj iným ako bežným spôsobom,“ hovorí Dušan Janovíček, riaditeľ spoločnosti Biomila v Rudníku pri Myjave.

Bol jedným z nich a ako člen združenia Probio sa mohol o biopoľnohospodárstve dozvedieť viac aj počas stáží v zahraničí. „Pre mňa bol rozhodujúci ročný pobyt na farme v Nemecku, kde pestovali špaldu, staršiu odrodu pšenice. Naučil som sa o nej všetko, od lúpania cez mletie až po spracovanie, a na tom som neskôr v roku 1995 založil na Slovensku svoju živnosť,“ opisuje začiatky svojho podnikania D. Janovíček.

Prvé bioprodukty prichádzali na Slovensko zo zahraničia. V roku 1997 vznikol Ekotrend ako zväz subjektov pôsobiacich v bioprodukcii a v rámci neho bol v roku 2001 certifikovaný prvý slovenský bioprodukt: špaldová múka. Značka Biomila vznikla v roku 2007. „V tom čase sme jej vyrobili 30-40 ton ročne,“ spomína D. Janovíček, bývalý riaditeľ Ekotrendu. Z Ekotrendu neskôr vznikla Biomila, ktorú D. Janovíček riadi dnes.

OD PRODUKTU K OBCHODU. Dovážať bioprodukty zo zahraničia a obchodovať s nimi je dnes na Slovensku oveľa jednoduchšie, ako ich vyrábať. D. Janovíček však začal z opačného konca. „Ja som mal najskôr hospodárstvo. Som agronóm a obchodné záležitosti som sa musel učiť,“ vysvetľuje. Kontakty v Čechách mu však pomohli vybudovať si významnú veľkoobchodnú sieť s biopotravinami, aj keď sám pestuje najmä špaldu, liečivé rastliny a jablká.

„Hospodárime na 156 hektároch pôdy a máme 19 hektárov jabloňových sadov. Sú to všetko stromy vysádzané ešte v 60. rokoch minulého storočia, staršie odrody, ktoré sú pomerne odolné voči škodcom. Preto rodia aj bez postrekov,“ opisuje D. Janovíček. Na trh sa dostanú ako sušené jablká Biomila, ale aj ako ovocné šťavy z biomuštárne v českom Hostětíne.

Zdroj: Vladimír Kampf

VIACPOĽNÝ AKO V STREDOVEKU. Hlavný produkt, špaldová pšenica, ozimina sa zelená už teraz. Na poli pred výrobňou na kopci v Rudníku zatiaľ nie je nič – ale na jar tu vyrastie horčica na osivo. No to nie je jej jediný účel. Stredoveký hospodár delil pôdu na tri časti – jarinu, oziminu a časť nechával úhorom. Biofarmár síce nenecháva pôdu úhorom, výnosy však zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré sa nezberajú, ale zaorú sa, aby pôdu obohatili.

Prvým slovenským certifikovaným bioproduktom sa v roku 2001 stala špaldová múka

„Plodiny treba striedať, ideálny je štvorpoľný systém – ozimina, medziplodina, jarina a ďatelina. Preto je naša špaldová pšenica drahšia,“ vysvetľuje princíp biopoľnohospodárstva D. Janovíček. Sýpku má D. Janovíček teraz plnú veľkých balíkov ovsa, ktoré onedlho zaseje spolu s medziplodinou peluškou. Pýtame sa ho, ako to rieši s burinou, ale iba sa pousmeje. „Keď poľnohospodár neurobí chybu, nemusí sa báť škodcov. Špalda dobre konkuruje burinám, keď sa zakorení, burinu už nepustí,“ vysvetľuje.

O špalde sa naučil na stáži v Nemecku všetko od lúpania cez mletie až po spracovanie. Na tom založil svoju živnosť na Slovensku

V budove sýpky z 50. rokov minulého storočia majú mlyn, zariadenie, ktoré pôsobí veľmi jednoducho. „Špalda potrebuje inú lúpačku ako klasická pšenica. V roku 2003 sme si prvú lúpačku na špaldu vyrobili zo staršej montážnej linky sami,“ spomína D. Janovíček.

Po vylúpaní prechádza pšenica potrubím do susednej miestnosti a cez odprašovač ide do obyčajnej malej plechovej skrinky, ktorá má vo vnútri mlynské kamene. Múka a otruby sú v celozrnnej múke zastúpené v pomere, v akom sú otruby a zrno. „My z nej doma robíme aj halušky,“ pýši sa. Špaldu melú aj nahrubo a krupicová kaša z nej vraj chutila škôlkarom na Myjave natoľko, že vraj potom doma nechceli jesť tú obyčajnú. Do obchodov ide múka – ale aj cestoviny a tyčinky, ktoré z nej vyrábajú vo výrobni vo Vinosadoch.

Zdroj: Vladimír Kampf

VEĽKOSKLAD. V Rudníku si zatiaľ vystačia s dvomi hospodárskymi budovami – sýpkou a skladom. Okrem vlastných totiž dodávajú na trh aj biopotraviny iných výrobcov, najmä dovezené z Čiech. „Vo veľkosklade máme päťsto druhov tovaru, z toho 75 má domácu značku Biomila,“ hovorí D. Janovíček.

Biofarmár výnosy zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré pôdu obohatia

Spočiatku tovar dodávali najmä do malých predajní potravín a bioobchodov, potom sa s príchodom potravinových sietí razom všetko zmenilo. Mnohí z ich malých partnerov zanikli, ale najmä od roku 2007 sa Biomila zviezla na obrovskom trende. „Bio začalo byť trendom a veľké reťazce ho začali ponúkať v špeciálnych regáloch, aby si prilákali zákazníkov. Mali záujem o naše výrobky a vďaka tomu nám odvtedy produkcia medziročne stúpala o desať percent a celkovo sa zvýšila štvornásobne,“ opisuje D. Janovíček.

Špaldovú múku predávajú aj na spracovanie piatim pekárňam, ale biochlieb vyrába len jedna z nich – v Dunajskej Lužnej. V Rudníku však o biopekárni do budúcnosti neuvažujú - skôr o rozširovaní výroby v súčasnom sortimente. Na Slovensku mnoho vecí zlyháva na tom, že ľudia nespolupracujú, ale bojujú medzi sebou. Veľkosklad, ktorý vytvoril D. Janovíček nerozdeľuje, ale spája a vytvára príležitosti aj pre iných. „Farmárom, ktorí hospodária v okolí, vieme garantovať trvalý odbyt za primeranú cenu. Ideme aj ďalej, s niektorými už máme spoločný osevný plán a spoločne vyvíjame trhové plodiny,“ vysvetľuje D. Janovíček.

BIOPLYN ČI PELETY. Z toho, čo uzatvára ekologický reťazec hospodárenia D. Janovíčka, vidíme plné kontajnery vedľa sýpky. „Zo zvyškov po spracovaní obilia vyrábame pelety. Na trhu ich nezhodnocujeme, lebo do bežných kotlov sa nehodia, ale naše vlastné budovy vykurujeme práve nimi,” opisuje.

Produkciu D. Janovíčka síce neohrozujú buriny ani škodcovia, ale báť sa musí diviakov. Paradoxne práve vďaka inej, nie veľmi vydarenej ekologickej snahe. „Tento rok nám sucho a diviaky spôsobili stratu takmer 50-tisíc eur. Diviaky sem prilákala kukurica, ktorá v týchto oblastiach nemá dobré podmienky na pestovanie. No keďže tu postavili dve výrobne bioplynu a sú na to eurofondy, všetci chcú mať kukuricu. Ale na to, aby dosiahli patričné výnosy, musia používať veľa chémie,“ uvádza D. Janovíček.

Na ďalšej strane nájdete príbeh prvej slovenskej biopekárne s certifikátom.

Z kvásku starých mám

Štefan Hrončo, Zelená a Modrá, Dunajská Lužná

Zdroj: Milan David

Úplne na začiatku boli dvaja kamaráti, ktorí chceli ku koncu vysokoškolského štúdia rozbehnúť podnikanie. „Hľadali sme niečo, čo je spojené s ekológiou a so zdravým životným štýlom,“ vysvetľuje Štefan Hrončo z biopekárne Zelená a Modrá v Dunajskej Lužnej. Zhruba dva roky trvalo, kým zohnali a zariadili priestory podľa normy a vybavili certifikát bio. Vzostupný trend zdravej výživy a biovýrobkov im dodal odvahu vyrábať hoci drahší, ale kvalitnejší chlieb i pečivo.

Trend nejesť chlieb pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. Začali robiť zdravý bezlepkový chlieb bez škodlivých prídavných látok

V súčasnosti to ťahajú už piaty rok a rastú. Š. Hrončo, s ktorým sme sa rozprávali priamo pri kamennom mlyne v malej prevádzke biopekárne, začal podnikať s Igorom Koromházom. Kvôli nákladom na rozbeh potrebovali aj ďalších investorov. V súčasnosti majú ešte jednu konateľku a ďalších dvoch kamarátov ako investorov. Už z úvodu rozprávania je jasné, že podnikať sa dá aj od nuly, čo v prípade Š. Hronča sedí. Ale treba dodať, že keby nebolo investorov, nešlo by to tak ľahko.

INŠPIRÁCIA Z RAKÚSKA. Základom výroby biopekárne v Dunajskej Lužnej je celozrnné pečivo. „Prvýkrát som sa stretol s pravým kváskovým chlebom z celozrnnej múky až keď nám ho upiekol známy, ktorý robil v rakúskej pekárni. Urobil nám minikurz, ako sa chlieb pečie. Vtedy sme si povedali, že taký na Slovensku nemáme a že by bolo zaujímavé ponúknuť ho ľuďom,“ hovorí Š. Hrončo, vyštudovaný strojný inžinier, ktorý sa na podnikanie musel rekvalifikovať. „Absolvoval som kurz u bývalého cechmajstra Vojtecha Szemesa a musel som robiť skúšky pred živnostenskou komorou. V našej firme zodpovedám za kvalitu výroby,“ dodáva Š. Hrončo.

Zdroj: Milan David

Vedeli, ako pečú celozrnný chlieb Rakúšania. Ale až vďaka tomu, že si kúpili kamenný mlyn z Rakúska, videli v tamojšej pekárni, ako vyzerá skutočná biopekárenská výroba. „Boli sme tam na exkurzii. Pekáreň už pečie dvadsať rokov, my budeme mať na jeseň päť. Rakúšania boli už viac automatizovaní. Pre nás je dôležité nájsť ľudí, ktorí sa chcú uplatniť v remesle. Sme v kontakte s riaditeľom školy, kde sa učia pekári, ale je ich stále menej a menej, vraj iba sedem na jeden ročník,“ opisuje Š. Hrončo.

OBILIE ZO SLOVENSKA. Pekáreň v Dunajskej Lužnej pečie iba z certifikovaných surovín. „Väčšinou sa snažíme mať slovenských dodávateľov, hlavným dodávateľom je Biomila, ale vyhľadávame aj menších pestovateľov. Pečieme hlavne zo špaldy, takmer deväťdesiat percent našej produkcie. Na Slovensku je lúpačiek špaldy ešte stále málo,“ podsúva nepriamo Š. Hrončo tip pre podnikavých.

Mnohí ľudia dnes chlieb z jedálnička škrtajú preto, že ich organizmus netoleruje lepok alebo iba chcú schudnúť. Trend nejesť bežný chlieb však pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. „Keď sme si s kolegom pozerali zloženie bezlepkových chlebov, boli sme zdesení. Sú tam rôzne prídavné látky, napríklad modifikovaný škrob. Kvôli tomu sme začali uvažovať, že budeme piecť zdravší bezlepkový chlieb. Dávame doň iba pohánkovú múku, ľanové a tekvicové semiačka a rastlinnú vlákninu psylium,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Podľa neho môžu mať ľudia problémy aj s droždím, preto je kváskový chlieb vhodnou alternatívou pre všetkých, čo jedia chlieb každý deň. Š. Hrončo sleduje aj nové trendy. „Na Novom Zélande urobili štúdiu, kde zistili, že keď cesto na chlieb dlho kvasí pomocou kvásku, stáva sa bezlepkovým. Aj my by sme chceli iniciovať takýto výskum. Už sme oslovili jednu lekárku, tak som zvedavý,“ hovorí.

Zdroj: Milan David

ŤAŽKÝ CHLEBÍČEK? Získať certifikát pre biovýrobu nie je až také ľahké. „My máme certifikát úplne od začiatku. Ešte pred jeho získaním sme mali spätnú väzbu od odberateľov, vedeli sme, že zákazníci si bioprodukty vyžadujú. Je to pre nás konkurenčná výhoda. Na Slovensku je viac pekární, ktoré pečú z biosurovín, ale nemajú certifikát,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Kontroly prichádzajú raz do roka, pretože certifikát treba obnovovať. Kontrolujú, či používajú všetky suroviny na výrobu chleba iba z ekologického poľnohospodárstva. „Pri každej surovine, ktorú si vyberú, musíme preukázať, že vieme, odkiaľ pochádza. Všetky suroviny musia mať certifikát.“ Viacerí by sa zhodli na tom, že pekárstvo nie je zlatá baňa. Na Slovensku stále nie je dosť ľudí zvyknutých na drahší chlieb či pečivo.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 343
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 959
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 441
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 812
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 694
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 390
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 462
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 948
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 176
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 145

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Liek na problémy školstva hľadajú v komunite

Domáce vzdelávanie nie je iba keď jeden z rodičov preberá úlohy štátnej školy, ale aj komunitné škôly, kde si skupina rodičov najíma učiteľov.

Štyri zamyslenia na dobrý život s Profitom

Niekoľko inšpiratívnych drobností a zamyslení na každý deň.

Zima podnikaniu v Hornom Rakúsku praje

S akými výzvami sa pasuje zákulisie zimných radovánok, do ktorého turisti zväčša nevidia?

Gašparko musí byť! Bez neho by to nebolo ono

V súčasnosti je na Slovensku niekoľko bábkových divadiel, väčšina hrá na stálych scénach, niektoré však „neobsedia“.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop