Ako sa darí prvým výrobcom bio múky a bio chleba

V našich končinách konzumuje chlieb takmer každý človek niekoľkokrát denne, ak si ho dobrovoľne alebo z donútenia nevyradil z jedálneho lístka. Čomu inému by sa teda mohlo viac dariť v bioprodukcii, ak nie tejto masovej komodite? Profit túto otázku položil dvom producentom – výrobcovi prvého certifikovaného biovýrobku a jedinému výrobcovi biochleba v krajine.

Priekopník bioprodukcie

Dušan Janovíček, Biomila, Rudník

Zdroj: Vladimír Kampf

Patrí medzi prvých bioproducentov na Slovensku. Biokultúre sa priučil v Čechách, študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Brne a potom ako agronóm pracoval na Morave. „Už v roku 1990 začala v Čechách vznikať skupina entuziastov, ktorí mali vzťah k prírode a vedeli, že hospodáriť sa dá aj iným ako bežným spôsobom,“ hovorí Dušan Janovíček, riaditeľ spoločnosti Biomila v Rudníku pri Myjave.

Bol jedným z nich a ako člen združenia Probio sa mohol o biopoľnohospodárstve dozvedieť viac aj počas stáží v zahraničí. „Pre mňa bol rozhodujúci ročný pobyt na farme v Nemecku, kde pestovali špaldu, staršiu odrodu pšenice. Naučil som sa o nej všetko, od lúpania cez mletie až po spracovanie, a na tom som neskôr v roku 1995 založil na Slovensku svoju živnosť,“ opisuje začiatky svojho podnikania D. Janovíček.

Prvé bioprodukty prichádzali na Slovensko zo zahraničia. V roku 1997 vznikol Ekotrend ako zväz subjektov pôsobiacich v bioprodukcii a v rámci neho bol v roku 2001 certifikovaný prvý slovenský bioprodukt: špaldová múka. Značka Biomila vznikla v roku 2007. „V tom čase sme jej vyrobili 30-40 ton ročne,“ spomína D. Janovíček, bývalý riaditeľ Ekotrendu. Z Ekotrendu neskôr vznikla Biomila, ktorú D. Janovíček riadi dnes.

OD PRODUKTU K OBCHODU. Dovážať bioprodukty zo zahraničia a obchodovať s nimi je dnes na Slovensku oveľa jednoduchšie, ako ich vyrábať. D. Janovíček však začal z opačného konca. „Ja som mal najskôr hospodárstvo. Som agronóm a obchodné záležitosti som sa musel učiť,“ vysvetľuje. Kontakty v Čechách mu však pomohli vybudovať si významnú veľkoobchodnú sieť s biopotravinami, aj keď sám pestuje najmä špaldu, liečivé rastliny a jablká.

„Hospodárime na 156 hektároch pôdy a máme 19 hektárov jabloňových sadov. Sú to všetko stromy vysádzané ešte v 60. rokoch minulého storočia, staršie odrody, ktoré sú pomerne odolné voči škodcom. Preto rodia aj bez postrekov,“ opisuje D. Janovíček. Na trh sa dostanú ako sušené jablká Biomila, ale aj ako ovocné šťavy z biomuštárne v českom Hostětíne.

Zdroj: Vladimír Kampf

VIACPOĽNÝ AKO V STREDOVEKU. Hlavný produkt, špaldová pšenica, ozimina sa zelená už teraz. Na poli pred výrobňou na kopci v Rudníku zatiaľ nie je nič – ale na jar tu vyrastie horčica na osivo. No to nie je jej jediný účel. Stredoveký hospodár delil pôdu na tri časti – jarinu, oziminu a časť nechával úhorom. Biofarmár síce nenecháva pôdu úhorom, výnosy však zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré sa nezberajú, ale zaorú sa, aby pôdu obohatili.

Prvým slovenským certifikovaným bioproduktom sa v roku 2001 stala špaldová múka

„Plodiny treba striedať, ideálny je štvorpoľný systém – ozimina, medziplodina, jarina a ďatelina. Preto je naša špaldová pšenica drahšia,“ vysvetľuje princíp biopoľnohospodárstva D. Janovíček. Sýpku má D. Janovíček teraz plnú veľkých balíkov ovsa, ktoré onedlho zaseje spolu s medziplodinou peluškou. Pýtame sa ho, ako to rieši s burinou, ale iba sa pousmeje. „Keď poľnohospodár neurobí chybu, nemusí sa báť škodcov. Špalda dobre konkuruje burinám, keď sa zakorení, burinu už nepustí,“ vysvetľuje.

O špalde sa naučil na stáži v Nemecku všetko od lúpania cez mletie až po spracovanie. Na tom založil svoju živnosť na Slovensku

V budove sýpky z 50. rokov minulého storočia majú mlyn, zariadenie, ktoré pôsobí veľmi jednoducho. „Špalda potrebuje inú lúpačku ako klasická pšenica. V roku 2003 sme si prvú lúpačku na špaldu vyrobili zo staršej montážnej linky sami,“ spomína D. Janovíček.

Po vylúpaní prechádza pšenica potrubím do susednej miestnosti a cez odprašovač ide do obyčajnej malej plechovej skrinky, ktorá má vo vnútri mlynské kamene. Múka a otruby sú v celozrnnej múke zastúpené v pomere, v akom sú otruby a zrno. „My z nej doma robíme aj halušky,“ pýši sa. Špaldu melú aj nahrubo a krupicová kaša z nej vraj chutila škôlkarom na Myjave natoľko, že vraj potom doma nechceli jesť tú obyčajnú. Do obchodov ide múka – ale aj cestoviny a tyčinky, ktoré z nej vyrábajú vo výrobni vo Vinosadoch.

Zdroj: Vladimír Kampf

VEĽKOSKLAD. V Rudníku si zatiaľ vystačia s dvomi hospodárskymi budovami – sýpkou a skladom. Okrem vlastných totiž dodávajú na trh aj biopotraviny iných výrobcov, najmä dovezené z Čiech. „Vo veľkosklade máme päťsto druhov tovaru, z toho 75 má domácu značku Biomila,“ hovorí D. Janovíček.

Biofarmár výnosy zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré pôdu obohatia

Spočiatku tovar dodávali najmä do malých predajní potravín a bioobchodov, potom sa s príchodom potravinových sietí razom všetko zmenilo. Mnohí z ich malých partnerov zanikli, ale najmä od roku 2007 sa Biomila zviezla na obrovskom trende. „Bio začalo byť trendom a veľké reťazce ho začali ponúkať v špeciálnych regáloch, aby si prilákali zákazníkov. Mali záujem o naše výrobky a vďaka tomu nám odvtedy produkcia medziročne stúpala o desať percent a celkovo sa zvýšila štvornásobne,“ opisuje D. Janovíček.

Špaldovú múku predávajú aj na spracovanie piatim pekárňam, ale biochlieb vyrába len jedna z nich – v Dunajskej Lužnej. V Rudníku však o biopekárni do budúcnosti neuvažujú - skôr o rozširovaní výroby v súčasnom sortimente. Na Slovensku mnoho vecí zlyháva na tom, že ľudia nespolupracujú, ale bojujú medzi sebou. Veľkosklad, ktorý vytvoril D. Janovíček nerozdeľuje, ale spája a vytvára príležitosti aj pre iných. „Farmárom, ktorí hospodária v okolí, vieme garantovať trvalý odbyt za primeranú cenu. Ideme aj ďalej, s niektorými už máme spoločný osevný plán a spoločne vyvíjame trhové plodiny,“ vysvetľuje D. Janovíček.

BIOPLYN ČI PELETY. Z toho, čo uzatvára ekologický reťazec hospodárenia D. Janovíčka, vidíme plné kontajnery vedľa sýpky. „Zo zvyškov po spracovaní obilia vyrábame pelety. Na trhu ich nezhodnocujeme, lebo do bežných kotlov sa nehodia, ale naše vlastné budovy vykurujeme práve nimi,” opisuje.

Produkciu D. Janovíčka síce neohrozujú buriny ani škodcovia, ale báť sa musí diviakov. Paradoxne práve vďaka inej, nie veľmi vydarenej ekologickej snahe. „Tento rok nám sucho a diviaky spôsobili stratu takmer 50-tisíc eur. Diviaky sem prilákala kukurica, ktorá v týchto oblastiach nemá dobré podmienky na pestovanie. No keďže tu postavili dve výrobne bioplynu a sú na to eurofondy, všetci chcú mať kukuricu. Ale na to, aby dosiahli patričné výnosy, musia používať veľa chémie,“ uvádza D. Janovíček.

Na ďalšej strane nájdete príbeh prvej slovenskej biopekárne s certifikátom.

Z kvásku starých mám

Štefan Hrončo, Zelená a Modrá, Dunajská Lužná

Zdroj: Milan David

Úplne na začiatku boli dvaja kamaráti, ktorí chceli ku koncu vysokoškolského štúdia rozbehnúť podnikanie. „Hľadali sme niečo, čo je spojené s ekológiou a so zdravým životným štýlom,“ vysvetľuje Štefan Hrončo z biopekárne Zelená a Modrá v Dunajskej Lužnej. Zhruba dva roky trvalo, kým zohnali a zariadili priestory podľa normy a vybavili certifikát bio. Vzostupný trend zdravej výživy a biovýrobkov im dodal odvahu vyrábať hoci drahší, ale kvalitnejší chlieb i pečivo.

Trend nejesť chlieb pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. Začali robiť zdravý bezlepkový chlieb bez škodlivých prídavných látok

V súčasnosti to ťahajú už piaty rok a rastú. Š. Hrončo, s ktorým sme sa rozprávali priamo pri kamennom mlyne v malej prevádzke biopekárne, začal podnikať s Igorom Koromházom. Kvôli nákladom na rozbeh potrebovali aj ďalších investorov. V súčasnosti majú ešte jednu konateľku a ďalších dvoch kamarátov ako investorov. Už z úvodu rozprávania je jasné, že podnikať sa dá aj od nuly, čo v prípade Š. Hronča sedí. Ale treba dodať, že keby nebolo investorov, nešlo by to tak ľahko.

INŠPIRÁCIA Z RAKÚSKA. Základom výroby biopekárne v Dunajskej Lužnej je celozrnné pečivo. „Prvýkrát som sa stretol s pravým kváskovým chlebom z celozrnnej múky až keď nám ho upiekol známy, ktorý robil v rakúskej pekárni. Urobil nám minikurz, ako sa chlieb pečie. Vtedy sme si povedali, že taký na Slovensku nemáme a že by bolo zaujímavé ponúknuť ho ľuďom,“ hovorí Š. Hrončo, vyštudovaný strojný inžinier, ktorý sa na podnikanie musel rekvalifikovať. „Absolvoval som kurz u bývalého cechmajstra Vojtecha Szemesa a musel som robiť skúšky pred živnostenskou komorou. V našej firme zodpovedám za kvalitu výroby,“ dodáva Š. Hrončo.

Zdroj: Milan David

Vedeli, ako pečú celozrnný chlieb Rakúšania. Ale až vďaka tomu, že si kúpili kamenný mlyn z Rakúska, videli v tamojšej pekárni, ako vyzerá skutočná biopekárenská výroba. „Boli sme tam na exkurzii. Pekáreň už pečie dvadsať rokov, my budeme mať na jeseň päť. Rakúšania boli už viac automatizovaní. Pre nás je dôležité nájsť ľudí, ktorí sa chcú uplatniť v remesle. Sme v kontakte s riaditeľom školy, kde sa učia pekári, ale je ich stále menej a menej, vraj iba sedem na jeden ročník,“ opisuje Š. Hrončo.

OBILIE ZO SLOVENSKA. Pekáreň v Dunajskej Lužnej pečie iba z certifikovaných surovín. „Väčšinou sa snažíme mať slovenských dodávateľov, hlavným dodávateľom je Biomila, ale vyhľadávame aj menších pestovateľov. Pečieme hlavne zo špaldy, takmer deväťdesiat percent našej produkcie. Na Slovensku je lúpačiek špaldy ešte stále málo,“ podsúva nepriamo Š. Hrončo tip pre podnikavých.

Mnohí ľudia dnes chlieb z jedálnička škrtajú preto, že ich organizmus netoleruje lepok alebo iba chcú schudnúť. Trend nejesť bežný chlieb však pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. „Keď sme si s kolegom pozerali zloženie bezlepkových chlebov, boli sme zdesení. Sú tam rôzne prídavné látky, napríklad modifikovaný škrob. Kvôli tomu sme začali uvažovať, že budeme piecť zdravší bezlepkový chlieb. Dávame doň iba pohánkovú múku, ľanové a tekvicové semiačka a rastlinnú vlákninu psylium,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Podľa neho môžu mať ľudia problémy aj s droždím, preto je kváskový chlieb vhodnou alternatívou pre všetkých, čo jedia chlieb každý deň. Š. Hrončo sleduje aj nové trendy. „Na Novom Zélande urobili štúdiu, kde zistili, že keď cesto na chlieb dlho kvasí pomocou kvásku, stáva sa bezlepkovým. Aj my by sme chceli iniciovať takýto výskum. Už sme oslovili jednu lekárku, tak som zvedavý,“ hovorí.

Zdroj: Milan David

ŤAŽKÝ CHLEBÍČEK? Získať certifikát pre biovýrobu nie je až také ľahké. „My máme certifikát úplne od začiatku. Ešte pred jeho získaním sme mali spätnú väzbu od odberateľov, vedeli sme, že zákazníci si bioprodukty vyžadujú. Je to pre nás konkurenčná výhoda. Na Slovensku je viac pekární, ktoré pečú z biosurovín, ale nemajú certifikát,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Kontroly prichádzajú raz do roka, pretože certifikát treba obnovovať. Kontrolujú, či používajú všetky suroviny na výrobu chleba iba z ekologického poľnohospodárstva. „Pri každej surovine, ktorú si vyberú, musíme preukázať, že vieme, odkiaľ pochádza. Všetky suroviny musia mať certifikát.“ Viacerí by sa zhodli na tom, že pekárstvo nie je zlatá baňa. Na Slovensku stále nie je dosť ľudí zvyknutých na drahší chlieb či pečivo.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PHE na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PHE na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Ázijské historky: Osud slonov v Ázii nie je ružový
  2. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  3. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  4. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  5. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  6. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  7. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  8. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 567
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 105
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava 5 115
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 484
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 136
  6. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 033
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 2 256
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 726
  9. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 572
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 269

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Vzdaj sa alebo zomrieš. Asad necháva státisíce ľudí zomrieť od hladu

Vojna proti Islamskému štátu sa skončila, no režim naďalej oblieha milión ľudí.

EKONOMIKA

Ktoré sporenie je bezpečné a na ktorom môže človek zarobiť najviac?

Pri rozhodovaní, kam vložiť peniaze, je dobré zvážiť niekoľko vecí.

NITRA

Zamestnanci FM Slovenská protestovali proti srbským brigádnikom

Zamestnanci poukazovali na zlú atmosféru.

Neprehliadnite tiež

Ako sa dá financovať biznis

Banka vám požičia, iba keď si požičať nepotrebujete. Známy aforizmus platí pri firmách dvojnásobne. Bankové domy si vyberajú osvedčených dlžníkov a iba dobrý nápad im nestačí. To však neznamená, že sa nedá rásť aj za „cudzie“.

Chcem po sebe zanechať stopu

Už ako študent pracoval herec Marko Igonda pre Holywood. V roku 2008 ho európska porota vybrala ako vychádzajúcu hviezdu súčasného filmu. Po zahraničných projektoch by rád pomohol slovenskému filmu.

Od Pokémonu k inteligentným okuliarom v smartfóne

Hra Pokémon GO ukázala, že budúcnosť je už tu. Rozšírenú realitu si môže užiť každý, stačí k tomu smartfón, a tak marketéri už poškuľujú po novom mocnom nástroji.

Ako si Nová cvernovka na seba zarobila

Cvernovkári sa v ich novej budove bývalej strednej školy na Račianskej ulici už udomácnili a za rok sa dostali k udržateľnému modelu financovania.

Developer, ktorý sa špecializuje na dostupné bývanie

Preslávili ich bratislavské Tri veže. Dnes stavajú novú mestkú štvrť Slnečnice v Petržalke. O význach pre developerov sa Profit zhováral so Štefanom Belešom, šéfom spoločnosti Cresco.