To naj z Profitu: Ako to, že sa Peter Vidovič nebojí robiť chyby ako iní Slováci

S Petrom Vidovičom sa Profit stretol v rodinnom dome na okraji centra Bratislavy. Medzi ostatnými je dom v niečom iný. Prestavaný, so skleným vstupom a nadstavbou. Akoby prispôsobený na moderné podnikanie. Za svoje útočisko si ho vybrali ľudia z portálu Modrý koník, ktorý Peter vedie. Po dlhých rokoch v biznise, početných výhrach i pádoch, niekoľkých predajoch firiem je to dnes preňho už najmä o pohode, ale stále aj veľkých ambíciách.

Chceli ste niekedy byť klasickým zamestnancom?

Skôr by som povedal, že som chcel byť vždy nezávislý. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale keď som mal osemnásť rokov, udiala sa revolúcia a časy boli veľmi odlišné od dnešných. Vzor podnikania na Slovensku neexistoval. Slobodná duša sa vo mne ozývala, a tak ma na strednej chytila aj hudba. S kamarátmi sme mali dokonca kapelu. V čase, keď som končil priemyslovku, som netušil, čím vôbec budem. Vtedy sa nedalo hovoriť o podnikateľských vzoroch a cieľoch, neboli stopy a línie, po ktorých by sa dalo ísť. Hudba bola fajn, ale viac ma bavila elektrotechnika, ktorú som začal študovať.

Hudba nebola správna cesta?

Veru nie. :) Nebol som, bohužiaľ alebo našťastie, žiaden talent. Odohrali sme s chalanmi aj nejaké koncerty a dokonca som prvé dva ročníky na vysokej škole chodil aj na ľudové konzervatórium na lekcie basovej gitary. Čoskoro som pochopil, že tadiaľ cesta nevedie. Možno by sa to dalo, lenže by to chcelo veľkú drinu.Ale mňa vždy lákala viac technika. Aj preto som predal gitaru a začal sa väčšmi venovať programovaniu.

Ako ste privoňali k podnikaniu?

Pochádzam z dediny. Rodičia mali výkupňu ovocia pre záhradkárov a tam som sa asi prvý raz stretol s podnikaním. S uspokojovaním ponuky a dopytu. Začal som vnímať finančné toky, tvorbu marže, rokovanie o cene. V mnohom ma motivovala aj mama, ktorá mi veľa hovorievala o dedovi. Podnikal v stavebníctve, ale po vojne mu komunistický režim všetko zobral. Pracoval dňom i nocou a zrejme po ňom som zdedil vorkoholizmus a gény podnikať. Na druhej strane ma môj otec vždy učil, že len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Vždy mi s úsmevom hovoril, že je to súčasťou učenia sa. Bola to jedna z najdôležitejších lekcií môjho života, z ktorej ťažím doteraz – nemať strach robiť chyby. Mojou základnou motiváciou vždy bolo byť sám sebe pánom a túžba zarobiť veľké peniaze sa mi stále spájala najmä so získaním slobody. Takto sa na to pozerám doteraz.

Prvá firma nedala na seba dlho čakať. O čo išlo?

Bolo to v roku 1995 a nebolo to nič komplikované. Skladali sme a predávali stolné počítače. Vtedy boli len také. Chceli sme sa však nejako odlíšiť, a tak sme išli do Hannoveru na veľtrh CeBIT. Spoznali sme firmu, ktorá predávala dizajnové počítačové skrinky. Namiesto nakupovania štandardných škaredých skriniek vo veľkoskladoch na Slovensku sme si vozili vlastné. Naše počítače mali lepší vzhľad a my výhodu oproti ostatným. Všetko to bolo ako neriadená strela. Nemali sme žiaden plán. Ani len predstavu, kam to chceme dotiahnuť. A ani niečo ako startupové prostredie, inkubátory alebo investori neexistovalo. Iba tabuľkový editor Excel. Ten ukázal vždy pravdu. :)

Bol to vhodný čas na biznis?

Vtedy vcelku prial podnikateľom a rozvíjajúcemu sa IT biznisu. Bol dostatok príležitostí a málo konkurencie. Ale to je aj v súčasnosti, akurát dnes je to viac o službách a vedomostiach, kým pred rokmi to bolo asi viac o tovare a odvahe.

Zdroj: Milan David

Počítačovými skrinkami sa to však neskončilo.

Skúšal som podnikať vo všeličom. Chvíľu zo mňa bol aj poisťovací maklér. Zaujímavé obdobie bolo, keď kamaráti, ktorí sa vrátili zo štúdií z Ruska, prišli s myšlienkou vytvoriť na Slovensku alternatívneho telekomunikačného operátora. To bol rok 1998. Tak sme sa do toho pustili a založili firmu MBC.

Malé ambície ste nemali.

Ambície veľké, skúsenosti a vedomosti malé... Na naše šťastie sme o tom nevedeli. J Prenajali sme si v Bratislave rodinný dom, kde sme na strechu umiestnili štvormetrovú parabolu. Ľudia si museli myslieť, že sme informačná služba. Vtedy mi moje technické vzdelanie pomohlo vyskladať celé technické riešenie. Šťastie sme následne skúsili v Londýne, kde sme si dohodli s veľkými nadnárodnými telekomunikačnými firmami prepojenie a dobré ceny na hovory do sveta. Len na predstavu, vtedy stála minúta hovoru do Spojených štátov euro a my sme to nakupovali za päť centov.

Darilo sa?

Ale áno. Predávalo sa to dobre, no chýbalo všetko ostatné. Hovorím, že sme to robili na pankáča. Nevedeli sme, že máme robiť marketing, rozchádzali sme sa v názoroch na spôsob predaja a podobne. S vtedajšími spoločníkmi sme sa rozišli.

A prešli ste do pracovného biznisu. Prečo taká zmena?

To bolo v roku 1999, v čase, keď vznikala dot-com bublina. Západoeurópske firmy potrebovali IT ľudí. Chceli sme to využiť, a tak sme, hovorím to s úsmevom, vyviezli dva autobusy ítečkárov do Nemecka. Kvôli interview sme si museli prenajímať celé konferenčné priestory v hoteloch. Bolo to úspešné natoľko, že som sa následne rozhodol vytvoriť samostatný pracovný portál IT Job Planet. Dokonca sme získali peniaze z fondu na podporu podnikania. Až nakoniec jedného dňa, 11. septembra 2001, spolu s americkými dvojičkami padol aj náš biznis a trh zmizol.

Skutočne to malo taký vplyv?

Devastačný! Obrazne, za jeden deň prestal náš trh existovať. Nielenže už nepotrebovali ľudí, ale ich prepúšťali. Chytali sme sa ešte slamky a chceli rozbehnúť tento portál na západoeurópskych trhoch. Tam, kde ľudia najviac prichádzali o prácu, ale nič z toho nefungovalo. Tam už bola priveľká konkurencia.

Očividne to chcelo niečo nové.

Najmä to chcelo vymyslieť niečo, z čoho budeme vedieť vrátiť všetky minuté peniaze. V tom čase päť miliónov korún nebolo málo. Napriek tomu sme si trúfli pustiť sa do úplne nového biznisu a neskrývať sa pred veriteľmi. Bolo to v roku 2002. V tom čase som sa už poznal z predchádzajúcej firmy s terajším spoločníkom Robom Verešom, s ktorým to ťaháme v podnikaní dodnes.

A tak vznikol Etarget?

Model PPC som poznal celkom dobre [Pay per click – internetová reklama, kde inzerent platí len za kliknutie na jeho reklamu], keďže sme naň v IT Job Planet minuli posledné peniaze v Anglicku a Nemecku. Na Slovensku taká možnosť inzercie na internete nebola. Spustili sme PPC projekt na Slovensku asi pol roka po tom, ako ho spustil Google na Západe. Znie to asi neuveriteľne, ale je to pravda. V našich končinách to nerobil nik. Naučili sme Slovákov, čo je to PPC.

Dnes vieme, že to bol skvelý krok, ale ako to vyzeralo vtedy?

Etarget vznikol na troskách IT Job Planet. Ľuďom z tímu sme povedali, že portál skrachoval a kto chce a má chuť, môže s nami skúsiť ďalšie šťastie a dobrodružstvo, ktoré sme práve vymysleli. Urobíme vo východnej Európe to, na čom sme minuli v zahraničí posledné peniaze. Všetci ľudia z tímu do toho išli, pretože nám verili. Povedali sme, že na výplaty nemáme a ponúkli sme za výdrž podiely vo firme. Ja som bol bez platu asi dva roky. Keď prišiel programátor, že potrebuje zaplatiť doma elektrinu, museli sme z kasy ťažko dolovať tristo slovenských korún. Našťastie sa pomerne rýchlo biznis uchytil a letel nahor. Koncom roka 2004 sme mali produkt, ktorý bol v tom čase a v našich krajinách v podstate bezkonkurenčný. Absolútnej väčšine firiem, ktoré ho vyskúšali, to fungovalo a dlhodobo službu využívali. Niektoré firmy i vtedy s nami vtipkovali, že keď im prestanú zvoniť telefóny od klientov, tak si skontrolujú, či majú kredit v Etargete. :) Doba sa však stále vyvíjala a ak mal byť produkt konkurencieschopný, neustála inovácia bola nevyhnutná.

Priniesol vám predaj Etargetu okrem peňazí aj ďalšie ciele?

Pre mňa to bolo skvelé obdobie, nielen preto, že firma vtedy zažívala najväčší rozkvet, ale aj preto, že som sa učil nové veci. Naučili sme sa, že sa dá z Bratislavy rozbehnúť biznis do siedmich krajín, ako viesť a riadiť firmu, že vôbec funguje niečo ako odkúpenie podielov ostatných spoločníkov cez finančného investora a že predaj strategickému investorovi je ďalším možným krokom. Nakoniec sme vytendrovali troch finálnych záujemcov a podarilo sa nám firmu v roku 2007 predať veľmi úspešne. Formálne som z Etargetu vystúpil až v roku 2009.

Dali ste si aspoň ročnú pauzu po tom dekádovom maratóne?

Kdeže. Mal som v tom čase rozbehnuté aj iné aktivity. Podobne spoločník Robo Vereš mal rozbehnutý web Mojasvadba.sk, ktorý vytváral spolu s manželkou ešte počas Etargetu. S Robom sme zistili, že si ako spoločníci dobre rozumieme. Preto v čase, keď naše polovičky išli na materskú dovolenku a ešte kým sme predali Etarget, sme sa rozhodli spojiť všetky svoje podnikateľské aktivity. Po predaji Etargetu sme sa rozhodli venovať komunitným webom, medzi ktoré patrí aj Modrý koník.

Zdroj: Maňo Štrauch

Dnes už máte jasno v tom, čo a ako robiť ďalej?

Teraz už áno. Ale donedávna som bol presvedčený, že človek musí robiť viacero vecí, mať čo najviac projektov a byť na roztrhanie. Postupne sme prišli na to, že opak je pravda. S Robom sme všetky ostatné firmy okrem komunitných webov predali a akékoľvek iné aktivity zastavili. Dokonca sme minulý rok predali aj stránky o svadbách a bývaní. Chceme robiť už len Modrého koníka a rozšíriť ho do viacerých krajín. Je to pre mňa za ostatné tri roky veľmi oslobodzujúci pocit. Fókus je veľmi dôležitý. Keby mi to bol niekto vysvetlil už pred rokmi, výrazne by mi to pomohlo. Je dobré, ak dokáže človek identifikovať jednu vec, ktorá za to stojí, a sústrediť sa len na ňu.

Vaše ponuky práce na internete vyčnievajú. Evidentne viete osloviť tých správnych ľudí a k tomu ešte netradičným spôsobom. Ako to funguje?

Skúšali sme všeličo a postupne sme si vyvinuli vlastný spôsob, ako prilákať správnych ľudí. Najlepší ľudia už majú svoje miesto a netrávia čas hľadaním voľných pozícií na pracovných portáloch. Podarilo sa nám vytvoriť spôsob, ako doručiť informáciu o nás a o pracovnej pozícii ľuďom, ktorí sú špička a prácu aktuálne nehľadajú. Na každú konkrétnu pozíciu vytvoríme samostatnú webovú stránku. Dáme tam informácie o firme – o ľuďoch, o našich princípoch a atmosfére, o tom, koho hľadáme, čo od neho očakávame, čo mu ponúkame. Predstavíme firmu a ľudí vo videu a dokonca aj zverejníme rovno, koľko ponúkame. A funguje to. Náš inzerát na marketéra čítalo za prvé dva dni viac ako desaťtisíc ľudí. Bol to kopec ľudí z fachu a takých, ktorí by ani omylom na žiaden pracovný portál nezavítali.

Prečo práve mamičky?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PF9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PF9 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  4. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  5. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  5. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  6. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  7. Company´s autumn in the High Tatras
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  10. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 32 678
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 26 994
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 009
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 469
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 651
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 808
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 4 522
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 225
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 117

Téma: Internet


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Redaktor SME Adam Valček: Odkedy je Kočner vo väzení, cítim sa bezpečnejšie

Podľa Valčeka Kočner nesledoval len novinárov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Raz aj veštica musí povedať pravdu: skončili ste!

Končí sa ďalšia epocha populistov. O ich miesta už nástojčivo bojujú noví.

Neprehliadnite tiež

Na uhlie dopláca každý, nielen na účte za elektrinu

Dotácia na uhlie na rok 2018 vzrástla na 115 miliónov eur

Bez istenia vysoko nad zemou

Kúsok belgickej skupiny Puppet factory

Antikvariát v centre, sklad v paneláku na 11. poschodí

Od internetového akntikvariátu ku kamennej predajni.

V minulosti chceli vyrábať elektromobil, dnes stavajú na službách investorom

Priemyselný park vo Vlkanovej má ekologický príbeh.

Banky budú viac požičiavať firmám

Domácnosti si vďaka novým pravidlám požičajú o niečo komplikovanejšie. Jednoduchou úvahou možno dospieť k tomu, že voľné kapacity sa banky pokúsia využiť inak.