Aj Slováci pomáhajú tvoriť kancelárie budúcnosti a skoncovať s klasickým "open-space"

Dizajnové trendy k nám prenikajú čoraz rýchlejšie. A to je dobre. Nedávno prišli projektoví manažéri zo spoločnosti Techo na Slovensku s novodobým riešením kancelárií. Je odpoveďou na množiace sa kancelárie typu „open space“ i znechutenie s týmto konceptom.

Takzvaná multizóna uzrela svetlo sveta z jediného dôvodu. A to, že open space pracovné prostredie neposkytuje súkromie a ľudí do značnej miery stresuje. Mať na chvíľu vlastný ostrovček súkromia v šachovnici pracovných stolov bolo riešenie, ktoré skrslo ako nápad v hlavách architektov slovenskej pobočky Techa, európskeho výrobcu a dodávateľa kancelárskeho nábytku.

Porady v otvorenom prostredí bez súkromia sú neefektívne‚ zamestnanci sa nevedia sústrediť

Relax a súkromie. Niekdajšie pultíky a sedačkové rohy presunuli do nového tisícročia a nadopovali technológiami. „Multizóny vznikli na podnet zákazníkov, ktorí nás požiadali o vyriešenie problémov s nedostatkom zasadačiek v otvorených kanceláriách. Porady v otvorenom prostredí bez súkromia sú neefektívne‚ zamestnanci sa nevedia sústrediť. Prišli sme s riešením v podobe mobilnej skladacej zasadačky, ktorá zefektívňuje tímovú spoluprácu a zvyšuje produktivitu zamestnancov pri poradách a mítingoch,“ vysvetľuje generálny manažér spoločnosti Techo Rastislav Pekárik.

Napríklad model Share it je štýlová, odhlučnená a technologicky vyspelá zasadačka, ktorá sa dá umiestniť do akéhokoľvek priestoru bez nutnosti stavebného zásahu. Zaberie dve pracovné miesta a postavenie netrvá dlhšie ako tri hodiny. Môže obsahovať všetko‚ čo je potrebné k pracovnému telefonátu i rýchlemu mítingu.

Multizóny sú tiež výsledkom snahy spríjemniť pracovné prostredie pre ľudí, ktorí trávia v práci osem i viac hodín denne. Práve o estetike, súkromí a funkčnosti to celé bude v najbližšom desaťročí. Pokles záujmu o uniformné otvorené kancelárie‚ a na- opak vyšší dôraz na funkčnosť‚ počet relaxačných zón či používanie prírodných materiálov vníma aj realitný fond Heitman, ktorý v Bratislave vlastní prémiové administratívne budovy ako Aupark Tower.

„Nájomníci požadujú pre svojich zamestnancov čoraz viac kvalitného priestoru. Je pre nich dôležité, aby sa ľudia cítili v pracovnom prostredí pohodlne. Pred pár rokmi hrala hlavnú úlohu predovšetkým cena, až potom architektonické riešenie. V súčasnosti firmy viac investujú do spríjemnenia priestoru, dajú si poradiť odborníkmi. Majitelia si totiž oveľa viac uvedomujú, ako dokáže kvalita priestoru ovplyvniť výkonnosť,“ tvrdí Lucia Šimeková, lízingová manažérka spoločnosti Heitman v Bratislave. Podľa nej firmy súčasne podporujú aj zdravý životný štýl zamestnancov – napríklad už nezriaďujú špeciálne miesta pre fajčiarov a investujú radšej do spŕch pre ľudí‚ ktorí do práce prichádzajú na bicykli.

Nové riešenia majú oceniť najmä zamestnanciZdroj: archív Techo

MÔŽE ZA TO BAŤA. Veľkoplošné kancelárie sa výrazne rozšírili v 70. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch. V tom čase sa to pre firmy javilo ako najlepšie riešenie pracoviska. Príkladom bola newyorská burza, ktorá na tomto princípe funguje dodnes‚ stala sa základom organizovania obchodného chaosu po celom svete.

„Na Slovensko sa tento koncept kancelárií dostal vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý ich prvýkrát zaviedol vo svojich fabrikách. Naši súčasní nájomníci uprednostňujú vo väčšine prípadov kombináciu open space a uzavretých kancelárií pre manažérov alebo na mítingy. Ale aj v prípade uzavretých kancelárií manažéri preferujú vzdušnosť a prepojenie celého priestoru, čo ideálne spĺňajú priečky zo skla,“ špecifikuje L. Šimeková.

Dnes už nikto neinvestuje napríklad do nových stoličiek len preto, že sú pekné

Čoraz obľúbenejšie sú v otvorených kancelárskych priestoroch „telefónne búdky“ – menšie vyhradené priestory na telefonovanie či skypovanie. Vďaka nim si môžu pracovníci vyriešiť potrebné veci diskrétne bez rušenia ostatných. Všeobecná hlučnosť priestorov sa na druhej strane dá ovplyvniť aj špeciálne riešeným nábytkom, napríklad paravánmi alebo kreslami s vysokou opierkou, ktoré vytvoria odhlučnené „bunkové pôsobisko“.

ĽUDSKÝ FAKTOR. Ako dodáva L. Šimeková‚ nároky na kancelárie ovplyvňuje aj nárast práce z domu. Tá prináša pracovníkom i firmám obrovskú mieru flexibility pracovného času. Existujú spoločnosti, kde zamestnanci nemajú fixné miesto‚ lebo väčšinou robia z domu‚ a tak sa po príchode do práce posadia tam, kde je práve voľné.

Má to aj svoje úskalia – chýbajúcu intímnosť a osobný dotyk na pracovnom mieste. Aj preto najmä IT firmy kladú vyšší dôraz na ergonomický nábytok a diverzitu pracovného prostredia, ktoré je aspoň čiastočne schopné poskytnúť pracovníkom relaxačné zóny.

V niečom je však Slovensko stále menej trendy. „Napriek modernizácii kancelárskeho priestoru a používaniu čoraz sofistikovanejších interiérových prvkov, spoločnosti stále ešte uprednostňujú klasickú kabeláž na dátové pripojenie. Oproti firmám v zahraničí je na Slovensku využitie Wi-Fi pripojenia bez kabeláže menej rozšírené, hoci z hľadiska nákladov je oveľa efektívnejšie,“ tvrdí L. Šimeková.

Spoločnosti v ostatných rokoch zmenili svoje požiadavky na zariadenie kancelárie. Uprednostňujú prevažne teplú atmosféru, na čo interiéroví dizajnéri používajú najmä nábytok v drevených dekoroch alebo svetlejšie, prírodnejšie farby kobercov. Podľa Barbory Lajzovej zo spoločnosti Capexus v Bratislave je pre firmy kľúčová funkčnosť a účelnosť zariadenia.

„Dnes už nikto neinvestuje napríklad do nových stoličiek len preto, že sú pekné. Toto obdobie je už za nami. Firmy kladú vysoký nárok na funkčnosť a efektivitu, a to viac než kedykoľvek predtým. Prostredie by malo byť najmä v prípade open space čo najneutrálnejšie. Každý si totiž svoje pracovné miesto dotvorí podľa seba – niekto si prinesie kvietok, iný fotku. Sú to práve ľudia, ktorí dávajú priestoru charakter a svojím pôsobením ho dotvárajú,“ dodáva B. Lajzová.

AKO OKLAMAŤ SLNKO. A čoraz viac je to aj o zdraví. Ako vplýva priestor na naše telo, vedomie a emócie dlhodobo rieši taliansky lekár a psychoterapeut Jader Tolja.

Moderné riešenie denného svetla je na nerozpoznanieZdroj: archív Coelux

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PEW na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PEW na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 003
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 637
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 349
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 050
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 895
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 854
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 700
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 253
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 228
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 873

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

Neprehliadnite tiež

Od Pokémonu k inteligentným okuliarom v smartfóne

Hra Pokémon GO ukázala, že budúcnosť je už tu. Rozšírenú realitu si môže užiť každý, stačí k tomu smartfón, a tak marketéri už poškuľujú po novom mocnom nástroji.

Ako si Nová cvernovka na seba zarobila

Cvernovkári sa v ich novej budove bývalej strednej školy na Račianskej ulici už udomácnili a za rok sa dostali k udržateľnému modelu financovania.

Developer, ktorý sa špecializuje na dostupné bývanie

Preslávili ich bratislavské Tri veže. Dnes stavajú novú mestkú štvrť Slnečnice v Petržalke. O význach pre developerov sa Profit zhováral so Štefanom Belešom, šéfom spoločnosti Cresco.

V jednom berlínskom hosteli sa spí na území Severnej Kórei

City Hostel Berlin v diplomatickej štvrti Berlína vybudovali a prevádzkujú Severokórejci na pôde veľvyslanectva KĽDR. Turisti o tom zväčša nevedia.