Budúcnosť klasiky: Neklasické podnikanie s vážnou hudbou

Organizovanie koncertov a hudobných festivalov je podnikanie ako každé iné. „Ak fungujete ako firma, napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným, tak sa musíte správať rovnako ako firma, ktorá predáva akýkoľvek tovar alebo službu. Ak pritom máte hudbu radi, tak je to krása,“ tvrdí Martin Pechanec, majiteľ spoločnosti Solidrock v Prahe.

Jan Talich a Martin PechanecZdroj: Archív M. Pechanca

Zmyslom existencie firiem je primárne generovanie zisku a zvyšovanie hodnoty značky. „Každý, kto organizuje koncerty, občas – minimálne raz – prerobí. Nemôže to však byť trvalý stav, lebo inak neprežije,“ hovorí pražský promotér, ktorý sa podieľa na organizovaní viacerých prestížnych podujatí, napríklad aj medzinárodného hudobného festivalu Dvořákova Praha.

Nová klientela

Zorganizovať cyklus koncertov dnes vôbec nie je jednoduché. Najväčší problém je vraj v tom, že biznisový model v tejto sfére sa posúva. „Od bodu, kde je klientom divák a poslucháč‚ k tomu, že klientom je v skutočnosti sponzor‚“ hovoria na túto tému Boris Ažaltovič a Štefan Dobák, majitelia spoločnosti Gesamtkunstwerk v Bratislave‚ ktorá tiež organizuje hudobné podujatia.

Článok pokračuje pod video reklamou

„V slovenských podmienkach nie je napríklad možné nastaviť vstupné na koncert tak, aby sa zaplatili náklady. Dá sa povedať, že vstupné zaplatí sálu, ale nič viac. Je to zhruba pätnásť až dvadsať percent celkových nákladov. Zvyšok peňazí prichádza od sponzorov, oni sú hlavnými zákazníkmi.“

Sponzormi kultúrnych podujatí bývajú firmy, ktoré chcú priniesť na trh aj niečo iné ako svoj komerčný úspech. Na Slovensku, aj v porovnaní so susednou Českou republikou alebo Maďarskom, však podľa Š. Dobáka nie je vybudovaná takáto tradícia. Veľké finančné alebo výrobné firmy nemajú vyčlenené prostriedky na podporu kultúry.

„Vidíme, že aj nadnárodné spoločnosti, ktoré v domovských krajinách umenie podporujú, sa na Slovensku orientujú viac na šport alebo charitu. V poslednom čase firmy dávajú pomerne dosť peňazí na vzdelávanie,“ konštatuje Štefan.

Firmy i jednotlivci ochotní sú, ale treba ich hľadať, pracovať s nimi, ponúkať im pridanú hodnotu za to, že svoju podporu vyjadria aj peniazmi. „Vo všeobecnosti, kultúre, ktorá sa nemôže spoliehať na dotácie, nič iné ani nezostáva.

Fundraising, ako som sa naučil v Kennedyho centre múzických umení vo Washingtone, je perfektne prepracovaný systém vyhľadávania zdrojov financovania nielen v kultúre. V Spojených štátoch má tradíciu‚ vládne tam väčšia ochota a dôvera podporovateľov bohumilých projektov, ale je tam i priaznivejšia legislatíva,“ konštatuje M. Pechanec.

Zdroj: Ľuboš Pilz

Nebudú podliezať

Boris a Štefan odišli z veľkej IT firmy s tým, že budú spolu podnikať. „Od začiatku sme do toho išli s tým, že budeme robiť softvér a okrem toho niečo, čo nás bude nielen živiť, ale aj skutočne baviť. Mali sme v hlave niekoľko projektov s vyššou pridanou hodnotou. Jedným z nich je organizácia koncertov klasickej hudby, druhým organizácia matematických krúžkov.

Hudba je duchovná‚ krehká záležitosť. Rovnako je to ale aj tovar, ktorý má hodnotu vyčísliteľnú v peniazoch. Konfrontácia neuchopiteľného umenia s tvrdou hranou biznisu nemusí byť nevyhnutne katastrofou.

Tak sa stalo, že vznikol abonentný cyklus koncertov Bruno Walter Symphony Orchestra v Bratislave a vo Viedni. Koncerty sú tak trocha dielom náhody. „Pred časom som sa stretol v kaviarni s dirigentom Jackom Martinom Händlerom, ktorý ma pozval na koncert tohto orchestra. Hral vtedy Beethovenov Druhý klavírny koncert a Schubertovu Šiestu symfóniu C dur, Malú‚“ spomína Boris.

Bol očarený zvukom a prekvapený, že orchester so základňou v Bratislave môže znieť ako Viedenská filharmónia. „Začali sme sa rozprávať s Jackom a výsledkom boli dva koncerty. Jeden v Bratislave a druhý v Schengene v Luxemburgu, pri príležitosti podpísania Schengenskej zmluvy. Dohodli sme sa, že pre orchester urobíme bonentný cyklus.“

Veľkým úspechom bol koncert 9. mája tohto roka v bratislavskej Redute. „Bol to náš prvý veľký koncert, na pódiu sa zišlo takmer dvesto umelcov. Po celom tele mi išiel mráz, bolo to niečo úžasné,“ hovorí Štefan. Dvojica nadšencov si nastavila latku vysoko a nechce ju podliezať, chce ísť ešte vyššie. Má veľký sen.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PDU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4PDU na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  5. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  6. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  7. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  10. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 851
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 244
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 570
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 369
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 543
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 966
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 370
  8. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 907
  9. Najužitočnejšia appka 2 913
  10. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 2 817

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

PRIMÁR

Šesť rád, ktoré vás môžu ochrániť pred chrípkou

Pripravte sa na chrípkovú sezónu.

Neprehliadnite tiež

Walesa stále navštevuje svoje väzenie, dnes má štyri hviezdy

Hotelový rezort Arłamów láka novú oligarchiu.

Interiérová dizajnérka sa k tvorbe šperkov dostala náhodne

Nosí šperky rada, sama sebe je živou vizitkou. Východiskom tvorby šperkárky a interiérovej dizajnérky Tatiany Lesajovej je originálna štruktúra prírodného materiálu, z ktorej vytvára unikát.

Nebankovky našli nový biznis model

Nekalé praktiky v požičiavaní nezmizli.

Stovky eur môžete dostať za dvojeurovú mincu

Euro je nepochybne tvrdšia mena ako koruna. Mince niektorých štátov majú pre zberateľov dokonca až stonásobne vyššiu hodnotu, ako je nominálna.