Les bez zásahu človeka

Vlčia svorka sa dostala ku koristi. Prednosť pri žrádle má alfa samec s alfa samicou. Ďalšie vlky úctivo čakajú obďaleč. Ak sa niektorý odváži priblížiť, dominantná hodujúca dvojica – mimochodom, len tá má právo sa páriť – výstražne zavrčí. Aj takéto príbehy môžete sledovať v Bavorskom lese.

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Keď sa prvé dva nasýtia, dostanú sa na rad aj ostatné vlky, s podradnejším postavením v svorke. Až na jednu vlčicu. Poslednú v hierarchii. Stále sa krčí v značnej vzdialenosti, je evidentne hladná. Len čo sa odváži urobiť zopár krokov k potrave, ostatné ju nekompromisne odoženú.

Do prasknutia už je nažratá celá svorka a pomaly odchádza. Na zvyš- ky sa zlietajú havrany. Hladná vlčica, nazvime ju Posledná, sa stále márne pokúša uchmatnúť si aspoň kus kože. Pri každom jej pokuse sa z odchádzajúcej sýtej svorky niekto oddelí, vráti a odoženie ju. Dokonca sa ostatné vlky postupne na zvyšok koristi ostentatívne vymočia. Posledná zakaždým so stiahnutým chvostom utečie do húštiny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nakoniec sa šikanovanej vlčici predsa len podarí zmocniť biedneho kusa ostatnými pomočenej kože. Doslova ho zhltne. Zistenie, že aj vo svete zvierat existuje ponižovanie a šikanovanie, nie je pre človeka veľmi povznášajúce. Ale je to reálne a povedomé.

Hlúčik fotografov z rozličných krajín sa na pozorovacej terase Tier-Freigelände, kde majú vlky mnohohektárovú zvernicu, mĺkvo rozchádza. Vlky miznú v pralese. ,,Mali sme šťastie, že sme ich zastihli,“ hovoríme si. Vlčia zvernica je rozsiahla a svorka v nej dokáže zmiznúť aj na niekoľko dní. Pokračujeme v sedemkilometrovej túre cez Tier-Freigelände. O pol hodinu sa už motáme medzi diviakmi, medzi nami a nimi nie je žiadna ohrada. Chvalabohu, držia sa od nás vari na sto metrov.

Do lesa nezasahujú

Prísne chránené pralesné územie Národného parku Bavorský les (Nationalpark Bayerischer Wald) je jedno z najväčších v strednej Európe. Jeho mottom je ,,Nechať prírodu prírode“. Na ploche 240 štvorcových kilometrov tu fungujú lesné spoločenstvá bez zásahu človeka, iba podľa zákonov prírody. Stromy dosahujú vek niekoľkých storočí, rozmnožujú sa semenami, umierajú.

Človek tu už od roku 1982 nezasahuje – ani do dôsledkov veterných či kôrovcových kalamít. Neprípustná je akákoľvek ťažba či odpratávanie kalamitného dreva v chránených zónach. Je to z troch štvrtín ozajstný prales. Mimochodom, celé územie je vo vlastníctve štátu, ktorý pozemky odkúpil, prípadne dal pôvodným súkromným vlastníkom náhradné plochy.

Štvrtinu územia tvorí nárazníková zóna medzi národným parkom a okolitými hospodárskymi lesmi. Tam lesníci robia opatrenia proti lykožrútovi, aby sa nešíril k susedom, súkromníkom. Nepoužívajú však pesticídy, ale napríklad odkôrovanie napadnutých stromov.

Nemci v Národnom parku Bavorský les kalamity nelikvidujú

Takéto pomery vládnu už tridsať rokov vo všetkých štrnástich nemeckých národných parkoch. Na rozdiel od priľahlého Národného parku Šumava. Tu ešte aj v rokoch 2007 a 2011 politici i lesníci rozhodli o ťažbe v nedotknuteľných oblastiach postihnutých kôrovcovou či veternou kalamitou.

Rozhodnutia sprevádzali demonštrácie ochrancov prírody aj tvrdé potýčky s políciou, ale veľmi to nepomohlo. Rúbalo sa v bezzásahovej zóne. Neskôr to súd označil za nezákonné, ale rozdiel je, bohužiaľ, dodnes evidentný. Na českej strane hlavného hrebeňa vidí návštevník početné holé svahy, na nemeckej medzi suchármi a vývratmi už medzičasom vyrástol hustý mladý les. Keď vystupujeme na kopec Lusen v nadmorskej výške viac ako 1 300 metrov, nestačíme sa čudovať.

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Nový život

Časy sa však aj v Česku zmenili. Svetovo uznávaný vedecký časopis Journal of Applied Ecology v septembri tohto roka publikoval poznatky z monitoringu prirodzeného omladzovania lesov na Šumave po veternej a kôrovcovej kalamite. Výsledky ukazujú, že za posledných desať rokov je v oblastiach ponechaných prirodzenému vývoju na hektári viac mladých smrekov, ako keby sa vysádzali klasickými lesníckymi postupmi. A sú aj odolnejšie.

,,Dnes je našťastie iná situácia, ako bola pred niekoľkými rokmi, keď mnohí spochybňovali, že v horských smrečinách funguje prirodzené omladzovanie, a presadzovali umelé zalesňovanie,“ chváli námestník riaditeľa Správy Národného parku Šumava Martin Starý. Jeho šéf, riaditeľ Pavel Hubený dodáva: ,,Vzniká rôzne vysoký a rôznoveký les, ktorý si vytvorí sama príroda, a nevzniká výšková monokultúra, ktorú by založil človek.“

Zistenie, že aj vo svete zvierat existuje ponižovanie a šikanovanie, nie je pre človeka veľmi povznášajúce

Navyše prirodzene omladený les s podložím, nezničeným ťažkými mechanizmami či vybudovanými zvážnicami, má oproti umelo vysadenému pozitívny vplyv aj na zadržovanie vody. Tento jednoznačný záver vychádza z dlhodobého monitoringu Burkharda Beuderta, hydrobiológa Správy Národného parku Bavorský les.

,,Pre nezainteresovaného návštevníka, ako aj mnohých lesníkov, je les tesne po kalamite, ktorý je plný polámaných a vyschnutých stromov, hororom, cintorínom,“ tvrdia zhodne tunajší strážcovia prírody. ,,Ale v skutočnosti, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je to zrod nového života.“ Nuž s takýmto názorom sa asi ťažko stotožnia obchodníci s drevom, developeri či s nimi spriahnutí politici... Pokiaľ ich v štáte nebrzdia páky vymožiteľného práva.

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Po drevených chodníkoch

,,Bavorský les je plný života a mnohých druhov zvierat. Aby však mohol človek lepšie sledovať dianie v ňom, na to slúži Tier-Freigelände, 250-hektárový systém zverníc a výbehov, kde žijú pôvodné lesné zvieratá strednej Európy. Ohrozené aj menej ohrozené. V národnom parku žijú voľne. Od medveďov a vlkov cez bobry, vydry, zubry a losy až po hlucháne a čierne lesné bociany,“ vysvetľuje slovenský prírodovedec Ján Dobšovič.

Je zároveň majiteľom minicestovky zameranej na pozorovanie živočíchov v prírode. Sme v okrajovej časti parku. Kráčame po chodníkoch z dosák, niekoľko centimetrov nad pôdou, koreňmi stromov, machmi a rastlinami, ktoré by sa mohli chôdzou návštevníkov poškodiť. Pozorujeme a fotografujeme hlucháňa, jariabky, o kus ďalej v jazierku párik kačíc potápačov aj bobrí ,,hrad“. Bobor je však zalezený a nechce sa mu von. Darmo vyčkávame. Čas si krátime čítaním prospektov.

Prezentácia prírody pre ľudí sa evidentne dá robiť aj bez jej narušenia

,,Tier-Freigelände je otvorený 365 dní v roku, 24 hodín denne. Najlepší čas na pozorovanie je zavčasu ráno,“ píše sa v sprievodcovi. A dodajme – neplatí sa tu vstupné, iba parkovné, ak prídete autom. Cesta medzi zvernicami a výbehmi je dlhá zhruba sedem kilometrov a dá sa prejsť za tri či štyri hodiny. My, obťažkaní fotoaparátmi a striehnuci, či sa ukážu zvieratá, sme na kompletnú obchôdzku napokon potrebovali takmer tri dni.

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Pišťanie z vody

Pokračujeme nahor do kopca. Po polhodine zachytíme zvláštny piskľavý zvuk. Prichádzame k jazierku. Po chvíli sa pišťanie ozve znova, z vody. Jazierkom pláva vydra. A chvíľami zapiští. Od strážcov parku sa dozvedáme, že je to samec, ktorý musí byť dočasne oddelený v osobitnom priestore a takto žiali za samičkou a troma mladými, ktoré sú za plotom v ďalšom jazierku.

Návštevníci majú dokonca takú výhodu, že schodmi sa môžu dostať do podzemia a cez sklo sledovať, čo sa deje pod hladinou. Na chvíľu sa spod veľkých balvanov uprostred jazera zjaví aj samica vydra s mladými a chvíľu snoria po suchej zemi, kým znova nevlezú do vody a nezmiznú v brlohu. Nezdá sa, že by za oddeleným tatkom extra smútili.

Deň sa chýli ku koncu. Na zajtrajšok sme si nechali chuťovku – rysa ostrovida. Dáme si večeru v reštaurácii v blízkej dedine, kde je aj náš penzión. Pri jeleňom guláši a dobrom bavorskom pive diskutujeme o tom, že prezentácia prírody pre ľudí sa evidentne dá robiť aj bez jej narušenia. A to tak, že vzniknú trvalé pracovné príležitosti a úžitok pre celý región.

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Atrakcie mimo parku

Reč je aj o zónach, ktoré napríklad v našom Tatranskom národnom parku (TANAP) už dlhé roky nie sú vymedzené a ešte tak skoro nebudú. Pritom pre prírodu je životne dôležité, aby zákon detailne určoval, kde smú lesníci zasahovať a kde nie, odkiaľ pokiaľ sa môže oblasť komerčne využívať developermi a kde v žiadnom prípade nie.

Komu tento dlhodobý stav bez jasnej zonácie osoží? Ako tvrdieva Juraj Lukáč z ochranárskeho zoskupenia VLK, ,,mútne vody vyhovujú záujmovým skupinám“. „Veci sa teraz v Tatrách dejú na základe povolenia výnimiek. Dajú sa vybavovať po známosti a udeľujú sa podľa politických tlakov. Zonácia, v akejkoľvek podobe, znamená definitívnu hrubú čiaru a určenie pravidiel,“ tvrdí aktivista.

,,V prípade Bavorského lesa možno vidieť okrem presne určenej jadrovej a nárazníkovej zóny aj tretiu – podhorskú, kde sú dovolené všetky atrakcie pre turistov – akvaparky, golfové ihriská, lyžiarske areály,“ upozorňuje J. Dobšovič. ,,Dodajme však, že v Bavorsku nie je pre návštevníkov uzavretá žiadna časť národného parku. Pravdaže, v citlivom prostredí sú tam napríklad zúžené chodníky alebo cestičky z dosák,“ hovorí prírodovedec. ,,Rozdielny prístup medzi Bavorským lesom a susednou Šumavou je najmä v bezzásahovej zóne,“ uzatvára J. Dobšovič.

,,Na Šumave bolo v minulosti množstvo lokalít, kde sa ťažbou bojovalo proti lykožrútom. Tak vzniklo veľa holín, ktoré bolo potom problematické zalesniť. Do holín treba totiž všade neustále vkladať energiu a peniaze – sadiť stromčeky, vykášať trávu a burinu, stavať oplôtky, nasadzovať repelenty proti ohryzu výhonkov vysokou zverou... Je veľmi sporné, či by tak mal vyzerať národný park,“ zdôrazňuje J. Dobšovič.

Pre prírodu je životne dôležité, aby zákon určil, kde smú lesníci zasahovať a kde nie, odkiaľ pokiaľ sa môže oblasť komerčne využívať a kde v žiadnom prípade nie

Zdroj: Mikuláš Sliacky

Rysy a mucha

Rysia zvernica je na členitom a zalesnenom svahu. Čakáme, či a kedy sa jej obyvatelia, žijúci ticho a skryte, objavia. Okolo plota sú na troch rozličných miestach pozorovateľne pre návštevníkov. To je však málo platné, rysy sú majstri maskovania. Niet ich. Včera sa párik veľkých mačiek ukázal iba na chvíľu a navyše bola jesenná hmla, fotografovať nemalo význam.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PDR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PDR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Profit

Inzercia - Tlačové správy

  1. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  2. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  3. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  4. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  5. Nákupná cena dlhopisov bude čoskoro najnižšia v roku
  6. Liek na obezitu v reklamách nenájdete
  7. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť
  9. Ružička Csekes sa mení na Ružička and Partners
  10. Máme pre vás skvelý tip na vianočný darček
  1. V bratislavskom Poluse vystrájali čerti :-)
  2. Pred Auparkom vystúpi Veronika Rabada, chýbať nebude ani Mikuláš
  3. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  4. ZSSK: Bratislavu a Zürich spojí priamy rýchlovlak
  5. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  6. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  7. OMV v zime poskytuje perfektnú starostlivosť o vaše auto
  8. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  9. Nákupná cena dlhopisov bude čoskoro najnižšia v roku
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  1. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 26 350
  2. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 19 792
  3. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 15 061
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 13 225
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 772
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 9 692
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 107
  8. Nový Supermarket Fresh Plus v centre je nabitý novinkami 4 466
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 334
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 4 082

Téma: Príroda


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nemecko

Hlavné správy zo Sme.sk

PREŠOV KORZÁR

Obvineného kanadského profesora sa zastávali aj matky dievčat (fotogaléria)

Mušinka: Tento prípad nie je detská pornografia.

SVET

Vzbúrili sa chudobní aj radikáli. Macrona môžu protesty ohroziť

Protestné hnutie môže pomôcť populistom.

ŠPORT

Vlhová jazdí ako chlapi. Shiffrinová však nerobí chyby

Slovenka skončila opäť druhá.

Neprehliadnite tiež

Snažia sa mať v ponuke hračky, ktoré majú pridanú hodnotu

Najviac hračiek predajú pred Vianocami.

Maroš Ďurik: Peniaze vás šťastnými neurobia

Pri investovaní i golfe potrebuje stratégiu, rozvahu a odvahu.

Centrum doktora Böhma robí najviac operácií sivého zákalu na Slovensku

Klinika začínala v prenajatých priestoroch nemocnice.

Technológie, ktoré šetria energie, sa vyplatia aj bez dotácií

Ekologické technológie sa stávajú trhovými