Článok pokračuje pod video reklamou
Svetu teraz vládne kult aktívneho odpočívania. Internet je plný návodov, ako behať, cvičiť, bicyklovať, liezť a skákať. Ani slovo o ležaní na gauči. Akoby sa nedalo aktívne ležať. Považuje sa to za leňošenie, čo samo osebe vyznieva ako hriech. Ale nie je, lebo medzi desiatimi prikázaniami nie je nepoležíš, a nie je to tak náhodou.
Lenivosť je totiž matkou pokroku. Keby človek nebol lenivý, nevymyslel by koleso. Keby kedysi bratia Veverkovci bez prestania rýľovali roľu a chcelo by sa im to až doteraz, nevznikol by pluh. Leňošiť sa dá všelijako, len nie aktívne.
Cieľavedomý lenivec nesedí alebo neleží len tak. Má presný plán, ktorý neobsahuje len harmonogram prevaľovania sa z boka na bok. Zo všetkého najviac si stráži všetky náhle poryvy aktivity. Poriadny lenivec sa nedá zlákať, lebo to by bol jeho koniec. Zaradil by sa do stredného prúdu aktívnych, čo by znamenalo nielen zradu ideálov, ale aj koniec leňošeniu. Leňošiť však treba vedieť. Nie všetci majú v genetickom kóde uložené reflexy, ktoré ľah na gauči vyžaduje. A nie všetci talentovaní majú dobrý gauč. Preto musia jedenásť mesiacov pracovať, aby si ho mohli kúpiť. Klasický vyznavač pasívneho odpočinku nemusí behať po parku ani po cestovných kanceláriách a nesmie sa dať odradiť tvrdením, že všetko už bolo vymyslené. Nebolo! Ľahnite si na gauč a uvidíte.
