Aj Eduard, pionier homeworkingu, s ktorým už pravidelní čitatelia Profitu preskákali všeličo, musel kedysi riešiť otázku pracovne. Z predstavy slnečnej priestrannej miestnosti so skvelými obrazmi na stenách a výdobytkami technológií zišlo skôr, ako prišlo. Prvý Eduardov pracovný stôl mal tri šuplíky, jednu skrinku a niečo ako malý priečinok, ktorého existencia síce nedávala žiaden zmysel, ale poslúžil ako miesto poslednej nádeje. Často sa v ňom ocitli „stratené“ doklady, ceruzky, výstrižky, recepty... Inak nebol priečinok potrebný, podobne ako šuplíky a skrinka. Tieto súčasti pracovného stola sa hodili na rýchle upratanie, vmestilo sa do nich takmer všetko z pracovnej dosky. Zlyhali všetky pokusy vniesť do zásuviek a skrinky aký-taký poriadok.
Poriadok nemal Eduard nikdy ani na pracovnej doske stola. Zvyčajne sa na nej vytvorili dve hromady papiera, medzi ktorými bol utopený písací stroj. K dvom veľkým kopám sporadicky pribúdali ešte kôpky menšie, vždy až dovtedy, kým neohrozili miesto na kávovú šálku. Káva je osobitná kapitola homeworkingu, preto jej Profit venuje osobitné miesto, pravda až inokedy.
Kopy papiera vyzerali ako neporiadok, ale neboli ním. Všetky cudzie snahy upratať ich skončili katastrofou. Kým pred upratovaním vedel Eduard nájsť čokoľvek prakticky bez zaváhania, po upratovaní bývali veci navždy stratené. Situácia dospela do konsenzu, že stôl si Eduard bude upratovať vždy sám. Vianoce boli na upratovanie jediný dôvod, vtedy Eduard povyhadzoval aj veci, ktoré mu neskôr chýbali alebo mu bolo za nimi smutno.
