Aby ste mali život jednoduchší

Ženy majú viac kazov

John Lukacs z Oregonskej univerzity v Corvallise (USA) skúma, ako civilizácia ovplyvňuje ľudské zdravie. V časopise Current Anthropology zhrnul svoje poznatky o vývoji stavu chrupu žien. Civilizácia vznikla s produkciou potravín pestovaním plodín a chovom hospodárskych zvierat. Išlo o prechod od ekonomiky a pohyblivého života lovcov-zberačov k usadlejšiemu životu poľnohospodárov a pastierov. J. Lukacs analyzoval záznamy o frekvencii výskytu deravých zubov a zubného kazu podľa pohlaví. Išlo o prehistorické i dnešné ľudské populácie z rôznych kultúrnych okruhov. Prechod k produkcii potravín všeobecne sprevádzalo zhoršenie chrupu. Viac postihlo ženy. Vysvetľovalo sa to odlišným správaním mužov a žien, vrátane deľby práce a uprednostňovanej stravy. Špecifická fyziológia pohlaví zostávala v tieni. Práve tam je zrejme vysvetlenie. Najmä v dramatických zmenách aktivácie ženských hormónov. J. Lukacs potvrdil, že ženy majú od vzniku civilizácie horší stav chrupu ako muži. Usadlejší život viedol k zvýšenej plodnosti žien. Vďaka prebytkom potravín prežívalo viac detí, čo si tiež vyžadovalo zvýšenú potrebu pracovných síl. Lenže zmenená výživa počas tehotenstva záporne ovplyvnila ženský chrup. Spolu s celkovým posunom výživy k uhľohydrátom a deľbou práce to vyústilo do medzipohlavne rozdielneho typického stavu chrupu. Dospelé, viackrát tehotné ženy ho podľa J. Lukacsa mávajú častejšie zlý, čo je dôsledok zvýšenej hladiny ženských hormónov. V organizme vyvoláva fyziologické zmeny, ktoré prispievajú k zubnému kazu. Ženské estrogény sa tým líšia od mužských androgénov. Ide o kumulatívny účinok estrogénov, ktorý zahŕňa ich výkyvy počas puberty. Druhý faktor predstavujú sliny. Ženy ich produkujú menej ako muži, čím sa im zo zubov horšie odstraňujú zvyšky jedla. V tehotenstve sa im zasa zmenou zloženia znižujú antimikrobiálne účinky slín. A napokon sú v hre „tehotenské chute“: v prvom trimestri osobitne nechuť voči mäsu a v poslednom, naopak, neodolateľná túžba po vysokoenergetických, mimoriadne sladkých jedlách.

Bluetooth pomáha aj nevidiacim

Aby sa nevidiaci ľudia dostali v známom prostredí z bodu A do bodu B, naučia sa odrátavať si kroky. Napriek tomu môžu stratiť cestu, pretože nie vždy vedia, okolo čoho prechádzajú. S dobrým nápadom prišli vedci, technici a študenti z Michiganskej univerzity – vyvinuli takzvané „hovoriace body“ (talking points) mestského orientačného systému. „Je to prvý krok k vytvoreniu audio virtuálnej reality. Navrhli sme ho pre ľudí nevidiacich alebo s ťažkými poruchami zraku, ale prinesie úžitok aj vidiacim,“ vysvetlil jeden z vývojárov James Knox. Systém „hovoriacich bodov“ využíva technológiu Bluetooth. Cez špeciálnu čítačku poskytuje hlasom alebo obrazom informácie o mieste, kde sa okoloidúci práve nachádza. Možno ju ovládať hlasovými pokynmi alebo dotykom. V budúcnosti by mohol ako prijímač fungovať aj mobilný telefón, ale predstavený prototyp, veľký približne ako brožovaná kniha, zatiaľ netelefonuje. „Ak táto technológia uspeje, mohli by sme týmto systémom označkovať celý svet,“ uviedol študent Jason Stewart. Pomocou internetových stránok sa informácie o dôležitých miestach pravidelne aktualizujú a dopĺňajú o komentáre používateľov. Ak by v blízkosti signálneho bodu prechádzali vidiaci ľudia, mohli by sa dozvedieť o zaujímavostiach pozdĺž svojej trasy alebo o sortimente či predajných akciách v okolitých obchodoch. Pre nevidiacich chodcov môžu mať rovnaký význam, ale predovšetkým by pomohli vyplniť medzery v ich znalostiach cesty, napríklad kde hľadať verejné toalety, policajnú stanicu, zastávku verejnej dopravy alebo reštauráciu s jedálnym lístkom v Braillovom písme. „Hovoriace body“ za necelých dvadsať dolárov si môžu kúpiť majitelia obchodov, reštaurácií a ďalších podnikov, aby prilákali zákazníkov informáciami o najnovšej či mimoriadnej ponuke. Mestá by nimi mohli zasa označiť informačné centrá, parky alebo ďalšie verejné inštitúcie.

Evolúcia

Ryba s hlavou krokodíla

Preparátori skamenelín Frederick Mullison z Akadémie prírodných vied vo Filadelfii a Bob Masek z Chicagskej univerzity vyše roka konzervovali a skladali jemné detaily skamenených kostí hlavy zvláštneho tvora. „Výsledok stál za to. Ich výskum detailne priblížil hlavu živočícha s vedeckým názvom Tiktaalik roseae, ktorý žil pred 375 miliónmi rokov. Potvrdilo sa, že toto zvieratko veľké ako statný kapor je dôležitým medzistupňom v evolučnom vývoji od rýb k stavovcom kráčajúcim po súši. Výsledky najnovšej štúdie, ktorú publikoval časopis Nature, rozšírili naše poznatky o evolúcii suchozemských živočíchov. Prechod z vodného prostredia zahŕňal rozsiahly súbor morfologických zmien. „Hlava týchto zvierat získala počas prechodu pevnejšiu stavbu a v rovnakom čase tiež väčšiu pohyblivosť oproti telu,“ hovorí Ted Daeschler z filadelfskej akadémie. Trendy vo vývine hlavy zahŕňali tiež sploštenie lebky a predĺženie nosa. Tím Akadémie prírodných vied vo Filadelfii objavil fosílie Tiktaalik roseae v roku 2004 na Ellesmere Islande v severnej Kanade. Toto stvorenie bolo veľkým vodným dravcom. Tiktaalik roseae má na lebke, krku i rebrách znaky rovnaké s ranými štvornožcami a ďalšie zasa spoločné s rybami, napríklad šupiny a plutvy.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4DM8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4DM8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 13 714
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 853
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 5 256
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 857
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 320
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 022
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 942
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 571
  9. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 537
  10. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 477

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Od Pokémonu k inteligentným okuliarom v smartfóne

Hra Pokémon GO ukázala, že budúcnosť je už tu. Rozšírenú realitu si môže užiť každý, stačí k tomu smartfón, a tak marketéri už poškuľujú po novom mocnom nástroji.

Ako si Nová cvernovka na seba zarobila

Cvernovkári sa v ich novej budove bývalej strednej školy na Račianskej ulici už udomácnili a za rok sa dostali k udržateľnému modelu financovania.

Developer, ktorý sa špecializuje na dostupné bývanie

Preslávili ich bratislavské Tri veže. Dnes stavajú novú mestkú štvrť Slnečnice v Petržalke. O význach pre developerov sa Profit zhováral so Štefanom Belešom, šéfom spoločnosti Cresco.

V jednom berlínskom hosteli sa spí na území Severnej Kórei

City Hostel Berlin v diplomatickej štvrti Berlína vybudovali a prevádzkujú Severokórejci na pôde veľvyslanectva KĽDR. Turisti o tom zväčša nevedia.