Aby ste boli v obraze

Nováčik na mape Európy a súboj veľmocí

Bývala juhosrbská provincia Kosovo vyhlásila v nedeľu 17. februára očakávanú nezávislosť od Srbska. Tamojší Albánci celú noc oslavovali. Okrem ohňostrojov sa v uliciach objavili aj tričká s nápisom Bye, bye Serbia so zdvihnutým prostredníkom. Na rozdiel od Albáncov sa kosovskí Srbi veľmi neradovali. Napriek deklaráciám, že nový štát bude tolerantný k menšinám, sa o svoju budúcnosť obávajú.

Medzi prvými štátmi, ktoré Kosovo uznali, boli USA a Albánsko. Krajiny Európskej únie sú, ako vždy, v postoji ku Kosovu nejednotné. Časť z nich – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko či Taliansko – s uznaním problém nemali. Naopak, s vyhlásením samostatnosti Kosova nesúhlasia Cyprus, Španielsko či Rumunsko. Ide o tie krajiny, ktoré majú problémy so svojimi menšinami a majú strach zo separatizmu. Slovensko je zatiaľ opatrné a chce s prípadným uznaním vyčkávať. Premiér Robert Fico konštatoval, že „jednostranné vyhlásenie nezávislosti považuje za chybu, ktorá zvýši napätie tam, kde to nikto nechce“.

Proti kosovskej samostatnosti sú aj Rusko a Srbsko. Rusko už požiadalo o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a presadzuje deklaráciu, podľa ktorej je vyhlásenie samostatnosti Kosova neplatné. Jeho argumenty sú jasné. Osamostatnenie Kosova je proti medzinárodnému právu a môže sa stať príkladom pre iné odštiepenecké regióny. Rusko poukázalo na separatistické chúťky Abcházka, Južného Osetska či Podnesterska, kde žijú Rusi. Srbský prezident Boris Tadič vyhlásil, že Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova.