Najšťastnejší národ sveta? Nóri určite nie

Podľa tvrdých dát najšťastnejší sú Nóri a Švajčiari. Podľa mňa to je scestný pohľad na šťastie

„Všetci neustále trpíme, včítane tých, ktorí predstierajú, že nie.“

Toto tvrdil Budha aj Charles Bukowski a čím som starší, tým viac si to myslím aj ja. Niet permanentného šťastia a je rozumnejšie to na spokojnosť hrať. Je pravda, že zopár trikov tu je a po 15 kilometroch behu mám plnú hlavu endorfínov, ktoré ma urobia na chvíľu šťastným. To isté urobí sex, fľaša dobrého vína a najlepšie je cestovanie. Počas aktívneho cestovania a po návrate je nááádherne, ten úžasný, blažený pocit, ktorý vyplavuje serotonín, „hormón šťastia“, ma núti cestovať opäť a opäť.

No musí tu byť nejaký smer, ktorým sa mám vybrať! Niečo dlhodobejšie, čo neopadne s nižšou hladinou alkoholu a hormónov. Svet je pre mňa živým laboratóriom, kde my ľudia skúšame sami na sebe, ako veci fungujú. Prístup k životu je na rôznych miestach našej planéty taký rozdielny a pozorovať to je fascinujúce. Chodím po svete a hľadám. Čím mám v portfóliu väčšiu zbierku národov, tým viac prestávam súhlasiť s proklamovanými „západnými tézami“. Tvrdím, že ide o chybnú interpretáciu presných čísel. Čísla totiž pre človeka v skutočnosti až toľko neznamenajú.

Nórsko je nielen pre Forbes číslo 1

V tabuľke Forbesu jasne a opakovane ako najšťastnejší národ sveta vyhrávajú Nóri. HDP na obyvateľa je závratných 55 900 dolárov. To je viac než dvakrát toľko, ako máme na Slovensku, a 140-krát viac než v Kongu (DRC). To je základný pohľad magazínu, ktorý otvorene ako svojho najvyššieho boha vzýva dolár.

Nemám nič proti Nórsku. Sme najväčším realizátorom zájazdov do tejto krajiny, naši sprievodcovia prekladajú nórske bestsellery, mnoho ráz som v Nórsku bol a prebrázdil ho za posledných 23 rokov od juhu až na najvzdialenejší sever ďaleko za polárnym kruhom.

Môj otec má štátnicu z Nórčiny a ja 40 rokov poznám jeho kamarátov. Väčšinou ide o univerzitných profesorov, vedcov, veľmi slušných ľudí. Uznávam, nie je to klasická vzorka, no chcem povedať, že sledujem Nórov dlho. Dokonca veľa nechýbalo a ja by som bol Nórom. V roku 1968 môj otec robil Phd prácu v Trondheime a v auguste, keď Československo obsadili Sovietske vojská, nám profesor Grondheim poslal do Budvy letenky, aby mohli moji rodičia emigrovať.

Moja mama ma vtedy čakala. Nakoniec sme sa vrátili domov, no k Nórsku mám vzťah ako ku krajine, ktorá mi ešte pred narodením chcela pomôcť. Nórsko mám rád. No napriek tomu si myslím, že Forbes nemá pravdu.

Možno z pohľadu, kde sa nám pretáča dolár pred očami ako káčerovi Donaldovi, áno. Pri mojom tvrdení, že Nóri nie sú napriek „dobrým číslam“ a tomu, že ja ich osobne mám rád, najšťastnejším národom sveta, nechcem zachádzať do excesov. Nechcem tu argumentovať Breivikom, ktorý vystrieľal ostrov plný detí, a organizáciu Barnevern, ktorá zaisťuje ochranu neplnoletých detí tak, že ich „ukradne“ rodičom. O tomto nechcem polemizovať a stavať veci na hranu.

Podľa mňa sa stačí ísť pozrieť do kina na nórsky film. Toľko deviácií a depresií v takej koncentrácii ťažko uvidíte v inej kinematografii. Opäť tie filmy vzbudzujú môj záujem, kladú mi otázky a pamätám si ich, no šťastie tam málokedy zachytíte. V Nórsku je pol roka tma, chľastá sa prvá liga.

Človek je sociálny tvor, no v Nórsku sa veci bežné u nás berú ako obťažovanie. Nóri sú v našom slovenskom ponímaní sociopati.

Idete pustatinou svojím autom, vonku je -15, husto sneží, nevidieť ani na krok. Keď sa vám pokazí auto, tak tu zrejme zamrznete. Popri ceste ide zrazu chlapík, vlečie sa z nohy na nohu, ide sám, najbližšia civilizácia je vzdialená 100 kilometrov. Ledva ho zbadáte, aj keď idete podľa predpisov (každý dodržiava predpisy) pomaly. Nejde tomu človeku o život?

„Nezastavíš?“ obrátite sa na svojho priateľa, Nóra. „Nepotrebuje ten človek pomoc?“ Váš priateľ, ktorý je vskutku dobrý človek, sa prvý raz za týždeň usmeje a povie: „Keby chcel, aby sme zastavili, tak zdvihne ruku. Ja nemám právo ho rušiť.“

Potom celý život máte pred sebou ten obraz akoby ho namaľoval schizofrenický Edvard Munch, iba červená farba je nahradená bielou. Prežil ten pútnik daný deň? Naozaj išiel iba na prechádzku? Odkiaľ a kam išiel, keď 50 kilometrov naokolo nebolo absolútne nič?

Nóri nie sú v žiadnom prípade najšťastnejším národom. Socializmus, ba komunizmus, ktorý tam vládne, je síce dobrý pre väčšinu neschopnej masy, no ubíja talent a spriemerováva ľudí. Život je ľahký a nudný, nemusíte sa o nič starať ani snažiť. V živote chýba smiech a sex. Nepotrebujete rodinu, veď štát sa o vás postará dokonalo. Rodina teda nemusí držať spolu a spoločnosti vládne na západe taký propagovaný individualizmus.

Nigérijčania vidia svoju budúcnosť najoptimistickejšie

Nigéria, najľudnatejšia krajina Afriky, je pre Európana nočnou morou, peklom. Stačí si pozrieť správy BBC (Nigéria bola britskou kolóniou) za posledný rok. Aj v roku 2015 militantná islamistická skupina Boko Haram vystrieľala ďalšie dedinky a dlhodobo terorizuje krajinu.

Politici vraj ročne ukradnú nepredstaviteľných 500 miliárd dolárov. To je zúfalstvo. Lagos sa považuje za jedno z najnebezpečnejších miest sveta. V noci tu obrovskými železnými bránami zatvárajú celé ulice. Takú skorumpovanú políciu som asi nikde na svete nezažil.

No keď sa spýtate Nigérijčanov, čo si myslia, aký bude nasledujúci rok? Až 85 percent odpovie, že ďalší rok bude lepší! To je najvyššie číslo na svete. Každý údaj, ktorý zaujíma Forbes, vrátane školstva, zdravotnej starostlivosti, má Nórsko neporovnateľne lepší. No keď si dáte námahu a pýtate sa ľudí na ich pocit, tak sa veci majú inak.

Nigérijčania sa na ďaľší rok tešia najviac zo všetkých, sú to najväčší optimisti sveta. Šťastie vidíte aj v Nigérijských filmoch, veď Nigéria je tretím najväčším producentom filmov na svete (po USA a Indii). Filmy sú povrchné s lacnou produkciou a plytkou zápletkou. No neriešia v nich depresiu, to by nikto v Nigérii nepozeral. Aj keď väčšina ľudí nezarába viac než 100 dolárov mesačne, nechápali by, o čo ide, depresiu ako Nóri nemajú.

Lepšie je byť zdravý a bohatý?

Peniaze nerobia ľudí šťastnými a my vidíme samovraždy medzi celebritami, úspešnými hercami, spevákmi, milionárov na odvykacích kúrach. Tí ľudia majú všetko, no nemajú pocit šťastia, nie sú šťastní.

No chudobní sú na tom horšie. Naozaj?

Prechádzam nigérijským mestom Abeokuta. Som nadšený z architektúry. Podobá sa to na staré portugalské mestečká, aj keď bielu farbu tu vystriedala hnedá. No každá ako keby koloniálna budova je postavená nakrivo a keď je to na celej ulici, vyzerá to romanticky. Keď padne jeden dom, tak zhodí vedľajší a ako domino celé mesto padne, zdá sa mi.

No nepadne a akosi drží už vyše sto rokov. Mesto postavili bývalí otroci po zrušení otroctva v Brazílii. Vrátili sa domov, usadili sa tu a založili toto mesto. Navštevujeme kráľa, dokonca stretnutie desiatich Yorubských kráľov. Ľudia si pred nimi ľahnú na zem a bozkávajú im nohy. Auto, ktoré má kráľovskú značku, by ste u nás kúpili tak za 200 eur, je to strašný šrot. No kráľ sa hrdo nesie a so vztýčenou hlavou a výstrelmi z výfuku odchádza. Máme taký malý mikrobusík a na ulici nás zastavia mladí chalani. Cez ulicu je šnúra, zdá sa, že nás chcú prepadnúť. Oni však začnú tancovať, divoko, vášnivo. To zbierajú dary na karneval. Keď sa pozriete na fotografiu, na ten pohyb a výraz tváre, vidíte šťastie. Tú otvorenosť, istotu a enormnú energiu. V Európe nebývalé.

Nigérijčania žijú v komunite, sú jej súčasťou, súčasťou svojho kmeňa, s jasnou identitou, bez akýchkoľvek pochybností. Sú šťastní.

Prezident WIN/Gallup International Association Jean-Marc Legér, organizácie, ktorá prieskumy „šťastia“ realizuje, konštatuje, že napriek zlej ekonomike pocit šťastia ostáva vysoký na celom svete. Pán Legér v širokom prieskume prišiel na to, že nielen Nigéria, ale celá Afrika je najšťastnejším kontinentom.

A ja súhlasím a to je aj dôvod prečo sem mnoho rokov systematicky jazdím. V Afrike, kam chodievam často, nenájdete „nič“. Nič, čo by sa dalo zaznamenať číslami, žiadnu pamiatku, ktorá by bola niekde zapísaná. No nájdete tu Afričanov, ktorí žijú tak, ako sme kedysi žili my. V komunite a v šťastí. Naozaj je to fascinujúce. Nič konkrétne ako cestovateľ nevidíte, ale všetko cítite. Je to presný opak toho, čo sa o Afrike vo všeobecnosti traduje.

Keď vám teraz napíšem že 3. novembra letím do Sierra Leone, Libérie, Guiney, vyzerám, že riskujem, že som blázon. No ja idem iba za oveľa väčším zážitkom, než získate v Dubaji či Universal studios. Žiadna filmárska spoločnosť nedokáže natočiť skutočný život. A v Afrike ľudia ešte vedia žiť!

Poslední budú prví

Organizácia SDSN si myslí opak než ja a pán Legér. Výsledky nemajú z vlastnej skúsenosti a z pocitu a ide im o čísla podobné ako Forbsu. Nigéria, DRC a Togo sú na tom najhoršie s tým, že oni dávajú Togo na úplný chvost.

Zhodou okolností som nedávno v Togu bol. Kedysi to bola nemecká kolónia a vraj nechýbalo veľa a mohla to byť jediná kolónia Československa, ktoré práve vzniklo. Plavili sme sa po jazere do Togoville a brázdili sme aj hlinenými cestičkami na severe krajiny. Ženy z kmeňa Tamberma tu na hlavách nosili „čiapky“ s rohmi.

V Afrike sa pri príchode vzácnej návštevy hneď oslavuje a to znamená, že sa hneď tancuje. Písal som vtedy nadšene na fórum nášho webu a doteraz, keď si na Togo spomeniem, mám pocit nadšenia. Togo sa mi páčilo, bolo také ozajstné! Menej asfaltu, väčšia originalita.

Ľudia tu vyznávajú voodoo, trhy s ingredienciami sú v hlavnom meste Lomé tie najfotogenickejšie. O mnohohodinovom voodoo rituále som písal v TRENDE v januári 2014. Zúčastní sa ho celá dedina, niekoľko generácií. Spoločne tancujú do rytmu, ktorý sa nedá odmietnuť, a tí čo majú šťastie, sa dostávajú do tranzu a vyresetujú si centrálny nervový systém.

Veľmi sa mi to páčilo, cítil som ten „beat“ a zdalo sa mi to známe. Takto nejako museli okolo ohňov tancovať aj moji predkovia. Kedysi dávno, až kým sa to nestalo neslušným a primitívnym, niečím, čo sa nepatrí. No moji prapredkovia takto tancovali dostatočne dlho, aby sa mi dobrý pocit uložil.

Afrika je pre mňa miesto, kde ľudstvo vzniklo a kde si zachovalo to najpôvodnejšie. My, čo sme z Afriky odišli, sme sa v Európe prispôsobili novým podmienkam, Afričania si pôvodné zvyky nechali. Cítim sa tu ako v bavlnke, je mi tu veľmi veľmi dobre. Pre mňa je Afrika jednotka.

Bhután a hrubé domáce šťastie

Bol som v tomto himalájskom kráľovstve za čias monarchie. Rok nato kráľ rozhodol: „Bude demokracia!“ Určil strany, hlavných politikov, ktorým určil ich zmýšľanie a agendu: „Ty budeš ľavičiar.“ „A ty zasa monarchista.“ Nikto tu nevedel, čo to demokracia je, podobne ako to nevieme na Slovensku my. No Bhutánci majú šťastie, že mali aj majú múdreho a dobrého kráľa a kráľ je nato, aby svojmu ľudu pomáhal.

Bhután je vskutku obrazom krajiny s osvieteným panovníkom, ktorý sa snaží urobiť z nej raj na zemi. Nechal odstrániť semafory, lebo boli príliš neosobné a na námestí hlavného mesta vidieť teraz tancujúceho policajta, ktorý takto príjemne riadi premávku. Ste v Ázii, no nikto netrúbi a aj v špičke všetko ide hladko a policajt sa usmieva.

ZOO sa panovníkovi zdala smutná a tak ju nechal zrušiť. No zrejme to také strašné nebolo, lebo typické bhutánske zviera takin (je to ako krava skrížená s kozou) na mieste zrušenej ZOO ostalo. Evidentne sa takinovi ZOO páčila.

O Bhutánskom hrubom domácom šťastí som videli prednášať aj pravicového ekonóma Ivana Mikloša, ktorého si vážim za to, čo pre Slovensko urobil. No krátko po návšteve v Bhutáne sa z vysokej politiky stiahol.

Poslední bhutánski vládcovia z dynastie Wangchuck už vyše 40 rokov hlásajú namiesto o GDP o GNH (Gross National Happiness). HDP je dôležité, to je jasné, ale pre celkovú spokojnosť nie najdôležitejšie. Bhutánsky národ je vychovaný v budhistickej tradícii, ktorá preferuje spirituálne hodnoty nad materiálnymi a tak je mu táto téza blízka. U nás by ostal politik nepochopený.

Ani sa nemusíte príliš hlboko zamýšľať a viete, že na tom niečo je. Uviesť však takýto životný postoj do praxe a nájsť rozumné hranice je to najťažšie. My ľudia západnej civilizácie to v tejto chvíli nevieme.

Pre nás je pochopiteľnejšie stanoviť si jasný merateľný cieľ a dosiahnuť ho. OK, ja som rovnaký. No problém je, že SDSN aj Forbes tieto výsledky zle interpretujú. Schopnosť dosiahnúť výsledok miešajú so šťastím. A do toho ja nechcem skĺznuť.

Za svoje šťastie treba bojovať

Keď sa dnes pýtate v západnej Európe, teda na mieste, kde prvých šesť krajín umiestnil Forbes ako najšťastnejšie národy, „išli by ste bojovať za svoju vlasť“, iba štvrtina odpovie áno. Podľa Forbesu sa majú najlepšie na svete, ale ako vidíte, nie sú ochotní za to bojovať. Nie sú ochotní bojovať za svoju demokraciu, za slobodu, za svoje slobodné médié, sofistikovanú vládu… Nevážia si to? Alebo si myslia, že za tieto vymoženosti sa bojovať neoplatí? Médié až také slobodné nie sú? V chudobnejších krajinách je ochotných bojovať (podľa Gallupu) za svoju krajinu až 60 percent ľudí, v Ázii nad 70 percent a až 77 percent Arabov by bolo ochotných položiť život za svoju vlasť. To je veľmi zaujímavá otázka a odpoveď, ktorá hovorí o mnohom.

Múdre, silné národy hovoria: „Môžu vám zobrať peniaze, no zachovajte si svoju hrdosť!“ U nás sa hovorí: „Všetko je na predaj. Záleží iba na cene“

Na pevnosti Lovrijenac v Dubrovníckej republike, ktorá stáročia kontrolovala obchod na južnom Jadrane, je napísané Non bene pro toto libertas venditur auro, čo sa dá preložiť ako „Sloboda nie je na predaj za žiadne zlato sveta.“ Podľa výsledkov Gallupu na to akosi zabúdame. Dubrovník bol kedysi veľmi bohatý. No ja sa s hrdosťou stretávam u tých najchudobnejších. Všade ju citim viac než u nás.

Na jednej ťažkej expedícii sme v Južnom Khordofane mierili z Kadugli do Talodi. Hory Nuba do dnešných čias skrývajú zaujímavé etniká. Žiadni turisti, nádherná príroda, oblasť sužovaná dlhoročnou vojnou. Moslimovia zo severu tu vždy narážali na kresťanov. Arabi a Núbijci na silných černochov juhu. Neviem, či som niekde inde na svete videl tak krásne stavaných ľudí. Možno na Jamajke. Stačí si pozrieť čiernobiele fotografie Lenie Riefenstahl či Rogera Scotta.

Na prašnej ceste sme sa na chvíľu zastavili. Až potom som si na tom nádhernom mieste pod obrovskými balvanmi všimol prútené okrúhle domčeky. Bola to dedinka „utopená“ v sorgumovom poli s nádhernými sloními nohami pred vstupom. Vstupujeme. Všade čisto, nádherne. Ženy vystúpia malými polkruhovým otvorom (dvere tu, samozrejme, nemajú) pred chatrč. Sú vzpriamené, upravené, veci ako keby práve vyžehlili.

Vitajte cudzinci, priamo sa nám pozerajú do očí. Peter, už starší, si pohladká pivné bruško a ukáže na bruško tehuľky. Majú podobnú veľkosť.

Miestni muži sú ako atléti, pri danej minimalistickej strave a fyzickej aktivite brucho nemajú. Tým, čím sa živia, je to, čo odporúčajú v našich zemepisných šírkach dietológovia. Na raňajky, obed aj večeru je kaša zo sorgumu. To, čo robia, odporúčajú fitness tréneri. No Petrova sebairónia spôsobí neuveriteľnú reakciu. Ženy vôbec nie sú ustrkávané, ako by sme si mohli myslieť, no smejú sa tak silno a veselo, bez bontónu, no od srdca, že nakazia aj nás. Smejeme sa spolu. My cudzinci a aj ženy, ktoré belocha videli po veľmi dlhej dobe, možno niektoré po prvý raz. Naozaj. Stačí, keď sa pozriete na mapu, o akom mieste hovorím, bola to vskutku slušná expedícia a nikto zo Slovenska či Česka to po nás už nezopakoval. Ten smiech je namiesto „how are you“. No to „how are you“ často nie je úprimné. Srdečný smiech neoklameš. Nikto nehmatal po našich fotoaparátoch, nikto nežobral, nikto nič z našich západných vymožeností nechcel. Všetko sa dialo s úprimným  smiechom a hrdosťou.

Hrdosť sa u nás stráca. Všetko je na predaj. Ľudia na západe za dolár urobia čokoľvek a už sa na tom ani nikto nepozastavuje. Už aj prirodzené usmiatie si vyžaduje firemné školenie. Ako zapôsobiť na zákazníka, ako zapôsobiť na druhého človeka? To rozhodne musí byť neprirodzené ako milota telefonickej operátorky.

Iba si tak sadnúť a smiať sa, nič „veľkého“ nerobiť - to už my v Európe ani nevieme. Osobne sme šťastní, ak tvrdo pracujeme a dosahujeme výsledky. Stále máme viac a viac. No v tej kope sa vytráca to pôvodné, to, čo je zadarmo. Za hrdosť už nebojujeme. Tá sa u nás kupuje.

Hrdosť a šťastie mi idú dokopy. Za hrdosťou sú jasné stáročné princípy. Keď ich dodržiavate, viete, že idete po správnej ceste.

O týždeň pokračovanie zo zážitkami a zamyslením sa nad šťastím z Lourmarin v Provance, z Barmy a Samoa v Polynézii

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 527
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 600
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 269
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 377
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 335
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 841
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 529
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 4 929
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 559
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 259

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

Neprehliadnite tiež

Digitálny nomádi pôsobia ako novodobí boháči

Silviu na Bali priviedlo surfovanie, Adam sa presúva za učením sa jazykov, Kristína pre pracovné príležitosti, Zuzanu láka multikultúrna rozmanitosť sveta a manželia Šoralovci v exotike čerpajú energiu a nápady.

Etickí hackeri sa spájajú v biznise

Bezpečnosť na internete je z roka na rok väčšia téma. Systémy a aplikácie aj tých najväčších IT spoločností sú čoraz zložitejšie a zraniteľnejšie.

Bezpečnosť, ktorá sa rodí v absolútnej slobode

Pavol Lupták nie je zaujímavý iba tým, že postavil svoj biznis na hackovaní – prienikoch do rôznych bezpečnostných systémov.

Na našom trhu pôsobia firmy, ktoré ponúkajú klientom riešenia založené na hackovaní

Medzi nimi aj spoločnosť Citadelo, ktorá sa ako jedna z mála špecializuje na bezpečnosť priemyselných komplexov.