Článok pokračuje pod video reklamou
Posledný víkend zimných prázdnin sme strávili v Jasnej. Všade dole bolo sychravo a hmlisto, v Jasnej slnko a azúrová obloha. Optimisticky ale na nás pôsobilo nielen počasie. Nie je veľmi zvykom chváliť slovenské lyžiarske strediská. Skôr naopak. Akoby patrilo k bontónu ponadávať si na hrozné služby a neprimerane vysoké ceny – veľa krát oprávnene. Teraz však urobím výnimku, budem chváliť. V Jasnej som bola posledný krát pred tromi, či štyrmi rokmi, takže som bola zvedavá čo sa tam zmenilo.
A zmenilo, chvalabohu k lepšiemu. Víkend po Troch kráľoch patril k tým najrušnejším – prázdniny, predĺžený víkend, ruskí a ukrajinskí hostia, pre ktorých sa dovolenky končili až desiateho, v stredisku bolo naozaj plno. Napriek tomu všetko fungovalo bez zádrheľov- aspoň sme mali taký pocit.
V sobotu boli horné parkoviská plné, ale z dolného záchytného chodili pravidelne skibusy, trate upravené, takmer všetky otvorené, pri lanovkách sa s výnimkou šesťsedačky zo Záhradiek nečakalo viac než 5 minút a v nedeľu od rána sa už nečakalo vôbec. Aj všetko, čo má spríjemniť lyžovačku bolo OK. Všade informačné tabule, požičovne výstroja a športové obchody na každom kroku, slušné WC, praktické plániky pri pokladniach, aj automat na vracanie bezkontaktných skipasov (platí sa totiž za ne záloha 2 eurá) sme videli.
Ponuka stravy a pitia priamo na svahoch pomerne slušná, už to nie sú len provizórne stánky za nekresťanské ceny ako pred tromi rokmi. Kto chce, môže sa najesť napríklad na Záhradkách priamo na svahu, alebo ísť do niektorej z reštaurácií tam, či pri lanovkách pri Grande. Ceny - keďže mám z decembra v pamäti tie z rakúskych stredísk - ešte stále vyjde občerstvenie na nízkotatranských svahoch lacnejšie. O 30 a viac percent.
Nočný život sme neskúšali, ale aj ten vraj je, nová reštaurácia pri lanovke Grand Jet sa mení večer na diskotéku. Vtedy v sobotu tam hrala nejaká funky kapela. Normálne civilizácia, sme si hovorili... Ako by sme boli v malom (vzhľadom na dĺžku tratí) „alpskom“ stredisku. Tridsaťjedna euro za celodenný skipas v najvyššej sezóne nie je málo, ale ak lyžujete len štyri hodiny, desať euro vám vrátia a 21 eur je už celkom férová suma. Keď už porovnávame, trojhodinový lístok v obľúbenom Stuhlecku s 24 kilometrami tratí stojí 29 eur (celodenný 35,50).
Samozrejme okrem lyžovačky ma najviac zaujímala strava - a čuduj sa svete, jedlo bolo chutné, obsluha rýchla a úctivá. Obedovali sme napríklad v nie príliš vzhľadnej chate Záhradky - prilákal nás nápis čučoriedkové pirohy na tabuli vonku. Pravdupovediac, na 99 percent som očakávala polotovar. Krčma bola plná na prasknutie, čašník doslova kmital, všetko bolo expresné – a pirohy poctivé, robené, s čučoriedkovým lekvárom. Večera v talianskej reštaurácii La Collina bola naozajstná talianska a s obedom pri lanovke na Lukovej sme boli tiež spokojní. Jediná výhrada - aj v „lepších“ podnikoch na nás po hlavnom jedle pravidelne zabúdali. Že by si hosť dal aj dezert či kávu, na to asi nie sú zvyknutí.
Takže summa summarum – samé pozitívne pocity. Dúfam, že sme nemali len šťastie na fungujúce služby a že mi dobrý dojem ďalšia návšteva Jasnej nepokazí.
