Šoférovanie nás musí baviť, tak ako tanec.

Pri pevne stanovených taxách sa človek s policajtom už ani nemá o čom porozprávať...:-)

A je to. Idú po nás, na každom kroku radar. Šofér musí mať oči na stopkách, len pozor, aby sme si ich neudreli o predný oblok... :-)    Tak veru, polícia si dala za úlohu, znížiť počet dopravných nehôd, lebo ani vlaňajšiu kvótu sme nesplnili. A tak s nasadením vlastných životov sa snažia za každú cenu zastaviť vinníka, ktorý prekročil rýchlosť čo i len o piaď. Ako nedávno na Bajkalskej, zo zjazdu z Prístavného mosta. Štyri pruhy, a práve v tom najkrajnejšom – vinník. Ta ho, za ním. Policajt, kľučkujúc medzi autami, vyrazil. Všetci sme brzdili, no trma-vrma riadna.  Jeho kolega kričí a ukazuje – ten druhý to bol!  A tak sme tam napokon ako teľce hľadeli, na koho tá vina padne. Len zázrakom ten policajt prežil a nestala sa ani búračka.

Pár dní pred týmto zážitkom som sledoval rozhovor s Prezidentom Policajného zboru, pánom Spišiakom. Všetci určite súhlasíme s tým, aby bolo na cestách menej mŕtvych a zranených. Lenže to nie je len o rýchlosti. Tá je merateľná prístrojom, ale aj o kultúre a vyspelosti myslenia všetkých, vodičov i policajtov. A tá sa meria ťažšie.

Ba, dá sa odmerať v záverečných testoch v autoškole, ale je to len nepatrný zlomok, to ostané sa buď  človek naučí, alebo je to jednoducho v ňom. No a vodič by mal myslieť aj technicky. Ovláda predsa stroj a aký výkonný, je to spojenie mechaniky, fyziky. Neviem, do akej miery sa teraz v autoškolách venujú práve tomuto. Keď aj, nerešpektovanie týchto zákonov prírody máva smrteľné následky.

Autá sú čoraz bezpečnejšie, výrobcovia naozaj dbajú o to, aby bola posádka v aute chránená čo najviac. Je to tak trochu aj reklamný ťah, ale beriem to len okrajovo. Autá sú plné airbagov, počas jazdy nám asistuje ABS, DSC a mnoho ďalším podporných systémov. No žiaľ, vodiči sa na ne až príliš spoliehajú.

Šoférovanie je ako tanec, plný parket, len rytmus sa mení. A my s partnerkou či partnerom musíme sledovať nielen jeden druhého, ale aj okolie, aby sme niekomu nestúpili na pätu, či ho nevytlačili s parketu von. Šoférovanie musí baviť, tak ako tanec. Až potom dotancujeme do zdarného konca bez roztrhnutých hábov, s úsmevom na tvári. Tak akom v tanci... musí tam byť vášeň, nesmú tlačiť topánky, človek má byť dobre naladený a najmä vnímať všetko okolo seba, aj tých, čo sa len prizerajú.

Podstatná je aj komunikácia medzi vodičmi, nemyslím teraz na ukazovanie si na čelo, kto aký je somár. Na aute sú smerovky, ak ich používame správne, teda najmä včas, vyhneme sa mnohým kolíziám. Pri zmene smeru by mala dávať znamenie o tomto úmysle skôr, ako nastane samotný akt odbočenia. A dokonca ešte skôr ako vodič začne brzdiť, dá tak znamenie vodičovi za sebou, čo sa chystá urobiť a ten už pribrzdí a dá vedieť ďalšiemu v rade aby spomalil tiež.

Diaľnica je iný fenomén, rýchlosť je vyššia, aj keď nám ju do Trnavy aj späť znížili. Nuž aj to zníženie rýchlosti má svoje úskalia, z jazdenia sa stráca pružnosť... pod hrozbou vysokej pokuty, niektorí vodiči viac hľadia na tachometer ako na cestu, a tak sa stáva, že vedľa seba idú aj tri autá takmer rovnakou rýchlosťou, ten v ľavom pruhu má obrovskú dilemu, ak pridá, prekročí rýchlosť, ak uberie bude vyzerať ako hlupák. Tá jazda vedľa seba, či tesne mimo úrovne je nebezpečná v tom, že sa skrývame dlhší čas v mŕtvom uhle a nešťastie je na svete.

Keď som sa dozvedel, že sa bude merať aj nedodržiavanie vzdialenosti, pri rýchlosti 110 km za hodinu je to vraj 70 metrov. Tak som sa zabavil. Doslova. Toto už hádam nie. Veď  pri obiehaní a zaraďovaní sa, ak ešte aj na toto mám myslieť, že budem sankcionovaný, tak ma to odpútava od samotnej jazdy. Doslova vyrušuje. Mimochodom tá vzdialenosť je za každých poveternostných podmienok iná. To je o cite a skúsenostiach, o tej fyzike najmä. Napadlo mi vtedy, že by auto predo mnou malo balónik na sedemdesiatmetrovom lanku a ja vpredu špendlík, keby som ho prepichol ozvala by sa rana, a ja by som sa spamätal. A možno by som sa išiel aj na najbližšiu policajnú stanicu udať... :-)

Zákon má stanoviť istý rámec, má stanoviť základnú logiku, pravidlá, aby sme do seba nevrážali, to ostatné je o cite, porozumení a ľudskosti. Ak je človek arogantný v živote, bude aj za volantom, nepomôže ani pokuta, najmä ak na ňu má. Ak je človek ústretový, priateľský, tak sa to odrazí aj na jeho jazde.

Ak už polícia chce vplývať na zníženie nehodovosti, nech jazdí medzi nami a sleduje. Každý z nás má právo na obhajobu, ale pri pevne stanovených taxách sa človek s tým policajtom už ani nemá o čom porozprávať a to mi vadí najviac... :-)

Keď som bol chlapec, vtedy toľko áut nebolo, tak si policajti posvietili aj na cyklistov. Raz ma chytili bez cengáča a blatníka a vraj som išiel rýchlo a neukázal rukou smer, kde som odbočoval. Krvi by sa mi nedorezali ako som sa bál. Pokuta? To nie. Policajt mi vypustil duše na bicykli a musel som ho domov tlačiť... kilometer. Čo keby sme čosi také namiesto pokút zaviedli aj teraz?  O desať, jedna guma vypustená, o dvadsať, dve, a takto by sa to stupňovalo, pri prekročení o päťdesiat by aj rezervu vypustili  a šoféri by si tie gumy museli nafúkať sami. To by bolo... Nemusel by šofér fúkať gumy pri prekročení o viac ako šesťdesiat, lebo je veľký predpoklad že tú dušu by mal vypustenú už aj on. :-)

Najčítanejšie na Profit


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. Už aj seniori presadajú do SUV
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  7. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  8. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  10. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 26 312
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 043
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 762
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 569
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 418
  6. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 186
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 124
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 037
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 999
  10. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 984

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý

Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

KOMENTÁRE

Politiku som si predstavovala inak

Dnes je politika, ak poviete, že ubližovať ľuďom pre inakosť nie je v poriadku.

Neprehliadnite tiež

Budujú prvý dom s vertikálnym porastom na fasáde

Podstatou projektu je to, že na fasáde domu budú rásť stromy, kríky a tráva, ktoré budú neoddeliteľnou súčasťou architektúry.

Ako efektívne sporiť na dôchodok

Pre Slovensko znamenajú švajčiarske dôchodky často spomínané klišé. Majú však ďaleko od reality. Dôvodom pritom nie je legislatívne prostredie, ale pasivita mladých, ktorí sa o svoju budúcnosť veľmi nestarajú.

Viedeň je mesto kongresov. Túto povesť si buduje dve storočia

Biznis model, ako sa stať svetovým lákadlom pre kongresy a konfrencie si Viedeň buduje 200 rokov.

Fotografie, ktoré povedia, čo nie je vidieť

Martin Baláž sa venuje sa reportážnej sociálnej fotografii. Témami aj spôsobom ich uchopenia sa vymyká svojim spolupútnikom, hoci nemá meno, ktoré by zacvendžalo.