Kapusta, eurofondy a žravý Bobo

Dnes robíme najmä preto, aby nám nezobrali to, čo ešte ani nie je naše

Kamarát Ďuro chodí na angličtinu. Raz mi volal, či neviem o knihe – Po anglicky ťažko a pomaly, lebo všade mali len – Po anglicky ľahko a rýchlo. V jeho veku, teda aj v mojom, keďže sme rovesníci, to už do tej hlavy ide ťažko. Ale on je vo veľkej výhode, aj keď nevie, zahrá. Zúfalá lektorka mu raz vraví takmer s plačom: „Pán inžinier, ale to sa predsa takto po anglicky povedať nedá!“ On jej na to: „Akoby nie, veď som to práve povedal.“

Nedávno mi natešený volal, že so svojim zahraničným šéfom už hovorí po anglicky. Až som mu závidel, teda nie toho šéfa, ale že sa tak premohol a stal sa z neho ďalší človek, lebo koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. (Tak preto nás je v poslednom čase tak veľa.) „A čo, rozumel?“ – pýtam sa ho. „Rozprávali sme sa o kríze“ – hrdo zdôraznil. „A ako to vidí on?“ – zvedavosť mi nedala... „Pýtal som sa ho, či táto kríza bude mať vplyv na moje stravné lístky. Povedal, že nie.“ Odľahlo mi. Môj kamarát Ďuro nevyhynie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem, či je to naozaj vekom, že aj tejto kríze rozumiem ťažko a pomaly. A pritom sa vravelo, že ju prekonáme ľahko a rýchlo. Možno tomu nerozumiem preto, lebo pochádzam z dediny, zo Santovky, kde kapusta rástla aj bez eurofondov. No vtedy ani neboli, čiže o nich nevedela, a preto rástla a rastie aj dnes, lebo sme jej to nepovedali...Tam okolo Hlohovca jej to povedali, a už je zle. Tie kapustné hlavy teraz za ťažké peniaze z fondov musia školiť, lebo vraj inak by nenarástli. Aj vína bolo. Pamätám si jeden rok, keď na lugaši nad dvorom viselo len zopár strapcov. Ostatné ľadovec pobil. S oteckom sme pod nimi stáli a pýtam sa ho: „Tak, koľko bude vína?“ Otec významne zdvihol zvyškový zrak a vraví: „Nuž, toľko, koľko máme sudov.“ Tak aj bolo. Voda bola jediná dotácia a zadarmo. Je pravda, že to víno bolo „redšie“, ale na udržanie pitného režimu stačilo. A najmä, bolo naše.

Môj rodný kraj bol neskutočne úrodný, keď sme nedali pozor, aj telefónny stĺp zarodil. Ale doba sa zmenila, stĺpy sú kovové, a tak už pozor dávať nemusíme... ani nemá kto. Všetci sú doma pri televízoroch a k svojim problémom si pridávajú ešte ďalšie z tých nekonečných seriálov. A mnohí to berú ako „manuál“ a čakajú na lepšie časy, lebo vo filme to tak vždy skončí.  No a keď Jožko Iľko zahlási rizikový stupeň vyšší ako tri, všetkým je zle, lebo ako suseda vraví: Veď musí byť, keď tak hlásili. Pri štvorke už nevychádzajú z domu.

Často sa aj cítim ako tá kamarátova anglická lektorka. Jeden deň čítam, počúvam, ako tú krízu prekonávame, aké je to skvelé, druhý deň, že až také ružové to nie je... No dá sa tomu rozumieť?  Podľa mňa je toto stav normálny. To, čo bolo predtým, nebolo normálne. Akosi sme chceli mať viac, ako na čo máme. Keď už som z tej dediny, tak skúsim po našom. Kedysi sme robili preto, aby sme si zarobili na to, čo potrebujeme. Dnes robíme preto, aby nám nezobrali to, čo ešte ani nie je naše. A tu je pes zakopaný. A už sa neodhrabe. My sme sa akosi predbehli. Zaúverovali sme sa, „zalízingovali“, napožičiavali si. A šťastní sú tí, ktorí to ešte vládzu splácať. Lenže, zaplatíme na úrokoch či navýšeniach oveľa viac, ako je skutočná hodnota. No a to navyše Bobo zožral. Tak mi hovorievala mama, keď som bol malý a chcel som čohosi viac, ako bolo treba. No a keď pri tom zostanem, tento Bobo nie je hlúpy, všetko nezožerie. Z toho, čo „zarobil“, núka ďalej, aby mal ešte viac. Čisté peniaze, nekryté prácou, produktom. No ale Bobo zisťuje, že už nie je komu dávať, lebo všetci majú. No majú, práveže nemajú. A kupujú menej a výrobcovia nemajú komu predávať, prestávajú vyrábať, začínajú prepúšťať. A už je zle. Čo teraz? Chcelo by to veľkú prestávku o vode a chlebe... Lenže pozor, aj Bobo má svojho šéfa. A ten nedopustí, aby sme hladovali. Kdeže!!!

A veľký šéf nám pustí peniaze... No z tých fondov, do ktorých aj my dávame. Ale nedajú sa minúť len tak hala-bala. Treba k nim pridať ešte naše – a zasa je zle – ktoré naše, keď nemáme?! Žiadny problém, požičia nám – ako inak, výhodne. A tak sa zasa chvíľu zatvárime nadšene. A tešia sa aj tí, čo ich budú deliť, lebo aj malí Bobovia chcú z toho čosi mať. Podporíme výrobcov, tí budú vytvárať nové pracovné miesta, vyčistíme potoky, aj mozgy by bolo hádam načim a čo ja viem čo ešte.  Lenže asi je tam tých Bobov veľa a nevedia o sebe, veď ľaľa, Novácke chemické závody dostali pokutu od tých istých, len možno sedia vo vedľajšej miestnosti, 19,6 milióna  eur. A možno bude sedemtisíc tisíc ľudí bez práce. Ale nič sa nedeje, veď prídu peniaze a preškolíme ich, možno na vizážistov, aby to tu skrášlili, lebo sa už na to nedá pozerať.

Keby moja mama ešte žila, určite by oferovala dôchodok a dávala slúžiť omše za duševné zdravie. No obávam sa, že ani to by nepomohlo. Jáj, a aby som nezabudol, ak máte doma deti pri sebe, povedzte im, aby to Bobovi nezabudli vrátiť, lebo my od toľkej práce nebudeme mať čas. A že pozdravujeme. Len opatrne deti naše, aby aj vás Bobo nezožral...

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Aj v Poluse chránime Vaše srdcia
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  4. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  8. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  9. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  10. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 785
  2. Najužitočnejšia appka 17 726
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 12 113
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 637
  5. V O2 to s dátami poriadne prehnali 8 614
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 394
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 749
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 023
  9. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 3 377
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 256

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky.

SVET

Slovák na najvyššej pozícii Únie? Začal sa diplomatický boj

Šefčovič nie je outsider, no veľkú šancu nemá.

Sĺpček Zuzany Kepplovej

Čo by mal Šefčovič pochopiť

Veru, nie sme ako Španieli.

Neprehliadnite tiež

Walesa stále navštevuje svoje väzenie, dnes má štyri hviezdy

Hotelový rezort Arłamów láka novú oligarchiu.

Interiérová dizajnérka sa k tvorbe šperkov dostala náhodne

Nosí šperky rada, sama sebe je živou vizitkou. Východiskom tvorby šperkárky a interiérovej dizajnérky Tatiany Lesajovej je originálna štruktúra prírodného materiálu, z ktorej vytvára unikát.

Stará vila dostala novú tvár. Prerábali tak, aby z nej vyhodili čo najmenej

Vznik projektu, ktorý pristupuje citlivo k spoločnosti a životnému prostrediu, môže plniť úlohu prvej lastovičky.

Nebankovky našli nový biznis model

Nekalé praktiky v požičiavaní nezmizli.

Stovky eur môžete dostať za dvojeurovú mincu

Euro je nepochybne tvrdšia mena ako koruna. Mince niektorých štátov majú pre zberateľov dokonca až stonásobne vyššiu hodnotu, ako je nominálna.