Poďme domov

Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim

Môj švagor Jožko, vždy skúšal elektriku prstom.  Brnkol po kábli a keď ho, ako on vravieval, pošteklilo, tak tam tých 220 bolo. On ma naučil, že v zásuvke musí byť fáza vľavo a kolík hore. Bol to veselý človiečik, keď si však dal trošku vínka, rád rozprával zábavné príhody, ale ťažko mu bolo rozumieť. No my sme vždy prikyvovali a smiali sme sa. Rád chodil s vnučkami do prírody a s mojou sestrou na výlety. Boli šťastní, úžasná rodinka. Na to krásno však už len spomíname. Odišiel skoro a náhle...

STEPS  – klub na Panenskej ulici, strojársky vysokoškolský klub. A Vlado, šéfoval tam, urobil toľko pre študentov, ktorí tam chodili, že na to by hádam bolo treba knihu. Mali sme sa kde schádzať a najmä tvoriť – divadlo, film, fotografiu, folklór, folk a každý rok tomu dominovali Študentské Vianoce. A Vlado s nami veľa razy sedel až do rána. Toľko zábavy sme zažili, rozprávali, smiali sa. A vždy mal nad ránom modré koleno, on keď sa smial, rukou si oň plieskal. Nezabudnuteľné chvíle. Spomínam na neho s úsmevom s radosťou, že som ho poznal. Smutný som len z toho, že už nikdy neuvidím to jeho modré koleno...

A Viktor, druhý švagor, ten keby vedel, že každý rok hľadáme jeho hrob v Slávičom údolí, ten by sa smial až po zem. Býval večne usmiaty, veselý, humor z neho len tak sršal...

Starká Mariška, moja svokra, krásne, milé stvorenie. Dobrý človiečik. Večne usmiata, šťastná. Svokra som nepoznal, umrel, keď mal štyridsať a manželkina mama bola s ňou práve tehotná. Ale isto bol dobrým človekom, keď si ho vzala. Napriek tejto strate,  sama vychovala tri deti. To dokážu len veľmi silní ľudia, nedá sa na ňu zabudnúť, na jej lásku, úprimný, šťastný úsmev...

Juj a nemôžem nespomenúť moju nevlastnú starkú. Bola skoro ako vlastná, lebo bola sestrou mojej druhej starkej. So starkým mali svoju izbu, bol som malý chlapec, vždy som k nim odbehol a hral sa tam. Dedko mi z domina staval takého pajáca, ktorého volal cancurák. Doteraz neviem odkiaľ to meno vypriadol, ani prečo. Dedko celé dni počúval rádio. Ovládal hádam šesť rečí a počúval správy raz tam, raz tam, ba aj v noci. Každé ráno si dávali za kalištek lavórovice, pravej, nefalšovanej, pálili si ju totiž doma, v tej izbe. No smradu tam bolo až – až, ale keďže národný výbor a policajná stanica boli ďaleko, tak to tam nezacítili. No a tá starká, tá vždy vymýšľala. Mala 85 rokov ale zo všetkých jedál mala najradšej pečený bôčik a slaninu. Jedla rôzne lieky, ale napriek tomu si dopriala. Raz v noci jej bolo neskonale zle. Zobudili aj mňa. Starká si priala, aby sme všetci prišli. A tak sme stáli okolo postele a čakali čo sa bude diať. Starká  zrazu vraví mojej mame: „Marka moja, dones sviečke, idem zomrieť“. Mama odbehla do komory a priniesla sviečky posvätené na Hromnice. Dala ich do svietnikov okolo starkej, nám rozdala biele ručníčky, aby bolo do čoho slzu pustiť a čakali sme. Pol druhej a nič. Kachle dohoreli a od zimy sme prešľapovali z nohy na nohu. Pol tretej, stále nič... Dedko sa prebudil, ten jediný sa k jej posteli neunúval, asi ju dobre poznal, aj posteľ aj babku. A pýta sa: „Čo vybilo poistky, že ste pri sviečkach?“ Mamička ho zahriakla, aby sa obrátil a spal ďalej. Pol tretej, stále nič. Len sviečky dohorievali. Mama rýchlo odbehla do komory po ďalšie, tak rýchlo, že jej papuče v zákrute pískali. Tieto hádam zaberú, zašemotila mama a nastokla ich na svietnik. Pre istotu už plakala dopredu. Nezaberali. Pol piatej. Otec znervóznel, že zmešká autobus do roboty. Držali sme jej palce, aby sa dlho netrápila, ešte boli teplé. Pol šiestej, starká vydýchla. Aj my, no o chvíľu sa nadýchla, my nie a vraví: „Marka moja, zhasni sviečke, už mi je lepšie.“ Žila ešte v dobrom zdraví päť rokov... :-)

V ostatných dňoch sme všetci spomínali na svojich blízkych, priateľov, ktorí nám odišli. Každý inak, kto ako to cítil. Ja cez to milé, čo vo mne zanechali.  Málokedy robím to, čo sa patrí, správam sa spontánne. Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim. To ako keby som bol s nimi, ešte raz prežívam tie krásne chvíle, ktoré som v ich prítomnosti zažil. Odišli len fyzicky. A nám vytvorili priestor, aby sme pokračovali v tom, čo začali a nedokončili. Zanechali tu svoje myšlienky, a je na nás, aby sme ich rozvíjali. Aby sme ďalej odovzdali to dobro, čo sa dostávalo nám. Aby aj na nás mal kto spomínať s úsmevom.

Keď som minulý víkend navštevoval cintoríny, každý hrob mal presný rozmer, nič viac, nič menej, Len pomníky sa líšili, jeden honosnejší, jeden skromnejší. Áno, tam už nepotrebujeme nič, len ten vymedzený priestor. Žiadne statky sa tam nevmestia, načo aj. A tak si kladiem otázku, či to všetko, čo chceme mať, nehonobíme márne, možno aj na úkor iných. Moja manželka si občas vzdychne a povie: „Poďme domov!“ Áno domov, nie medzi štyri steny, ale medzi tých, čo už tu nie sú. Čo nám zanechali viac ako materiálno, čo ten domov vytvárali svojou láskou, pohladením, povzbudením, dobrým slovom či úprimnosťou. Tak teda, poďme domov, aspoň v spomienkach.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Profit

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  4. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  6. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  7. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  8. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  9. Noerr advised on WebSupport deal
  10. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 14 713
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 024
  3. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 12 473
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 445
  5. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 6 160
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 974
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 943
  8. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 130
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 628
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 3 487

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Smer ukázal Pellegrinimu, kto je šéf

Ako sa cez víkend zmenila situácia.

PRÍBEHY SLÁVNYCH FOTOGRAFIÍ

Japonci sa vzdali, schmatol ju a pobozkal. Zomrel bozkávajúci námorník

Bozk symbolizuje koniec vojny.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rebel bez príčiny

Fico sa mentálne zasekol v roku 2013.

Neprehliadnite tiež

Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji

Veľkolélsky ostrov vrátili späť v čase.

Dunaj z Veľkoléskeho ostrova
Protesty vo Vancouveri

Cez sklady v Hamburgu dodnes prechádza tretina svetového obchodu s kobercami a významný objem kakaa a kávy

Speicherstadt sa stal významnou súčasťou nemeckého ekonomického zázraku.

Hrad na vode. Najfotografovanejší pohľad na Speicherstadt.

Cena bitcoinu lietala za uplynulý rok hore-dole aj o tisícky dolárov mesačne

Bublina už praskla a virtuálne meny môžu opäť stúpať.

Tomáš Sedláček: Zo všetkých humanitných odborov si trúfa predpovedať budúcnosť len ekonómia

Pre liberálov je príliš konzervatívny, pre konzervatívcov zasa príliš liberálny. Český ekonóm Tomáš Sedláček.

Tomáš Sedláček