Poďme domov

Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim

Môj švagor Jožko, vždy skúšal elektriku prstom.  Brnkol po kábli a keď ho, ako on vravieval, pošteklilo, tak tam tých 220 bolo. On ma naučil, že v zásuvke musí byť fáza vľavo a kolík hore. Bol to veselý človiečik, keď si však dal trošku vínka, rád rozprával zábavné príhody, ale ťažko mu bolo rozumieť. No my sme vždy prikyvovali a smiali sme sa. Rád chodil s vnučkami do prírody a s mojou sestrou na výlety. Boli šťastní, úžasná rodinka. Na to krásno však už len spomíname. Odišiel skoro a náhle...

STEPS  – klub na Panenskej ulici, strojársky vysokoškolský klub. A Vlado, šéfoval tam, urobil toľko pre študentov, ktorí tam chodili, že na to by hádam bolo treba knihu. Mali sme sa kde schádzať a najmä tvoriť – divadlo, film, fotografiu, folklór, folk a každý rok tomu dominovali Študentské Vianoce. A Vlado s nami veľa razy sedel až do rána. Toľko zábavy sme zažili, rozprávali, smiali sa. A vždy mal nad ránom modré koleno, on keď sa smial, rukou si oň plieskal. Nezabudnuteľné chvíle. Spomínam na neho s úsmevom s radosťou, že som ho poznal. Smutný som len z toho, že už nikdy neuvidím to jeho modré koleno...

Článok pokračuje pod video reklamou

A Viktor, druhý švagor, ten keby vedel, že každý rok hľadáme jeho hrob v Slávičom údolí, ten by sa smial až po zem. Býval večne usmiaty, veselý, humor z neho len tak sršal...

Starká Mariška, moja svokra, krásne, milé stvorenie. Dobrý človiečik. Večne usmiata, šťastná. Svokra som nepoznal, umrel, keď mal štyridsať a manželkina mama bola s ňou práve tehotná. Ale isto bol dobrým človekom, keď si ho vzala. Napriek tejto strate,  sama vychovala tri deti. To dokážu len veľmi silní ľudia, nedá sa na ňu zabudnúť, na jej lásku, úprimný, šťastný úsmev...

Juj a nemôžem nespomenúť moju nevlastnú starkú. Bola skoro ako vlastná, lebo bola sestrou mojej druhej starkej. So starkým mali svoju izbu, bol som malý chlapec, vždy som k nim odbehol a hral sa tam. Dedko mi z domina staval takého pajáca, ktorého volal cancurák. Doteraz neviem odkiaľ to meno vypriadol, ani prečo. Dedko celé dni počúval rádio. Ovládal hádam šesť rečí a počúval správy raz tam, raz tam, ba aj v noci. Každé ráno si dávali za kalištek lavórovice, pravej, nefalšovanej, pálili si ju totiž doma, v tej izbe. No smradu tam bolo až – až, ale keďže národný výbor a policajná stanica boli ďaleko, tak to tam nezacítili. No a tá starká, tá vždy vymýšľala. Mala 85 rokov ale zo všetkých jedál mala najradšej pečený bôčik a slaninu. Jedla rôzne lieky, ale napriek tomu si dopriala. Raz v noci jej bolo neskonale zle. Zobudili aj mňa. Starká si priala, aby sme všetci prišli. A tak sme stáli okolo postele a čakali čo sa bude diať. Starká  zrazu vraví mojej mame: „Marka moja, dones sviečke, idem zomrieť“. Mama odbehla do komory a priniesla sviečky posvätené na Hromnice. Dala ich do svietnikov okolo starkej, nám rozdala biele ručníčky, aby bolo do čoho slzu pustiť a čakali sme. Pol druhej a nič. Kachle dohoreli a od zimy sme prešľapovali z nohy na nohu. Pol tretej, stále nič... Dedko sa prebudil, ten jediný sa k jej posteli neunúval, asi ju dobre poznal, aj posteľ aj babku. A pýta sa: „Čo vybilo poistky, že ste pri sviečkach?“ Mamička ho zahriakla, aby sa obrátil a spal ďalej. Pol tretej, stále nič. Len sviečky dohorievali. Mama rýchlo odbehla do komory po ďalšie, tak rýchlo, že jej papuče v zákrute pískali. Tieto hádam zaberú, zašemotila mama a nastokla ich na svietnik. Pre istotu už plakala dopredu. Nezaberali. Pol piatej. Otec znervóznel, že zmešká autobus do roboty. Držali sme jej palce, aby sa dlho netrápila, ešte boli teplé. Pol šiestej, starká vydýchla. Aj my, no o chvíľu sa nadýchla, my nie a vraví: „Marka moja, zhasni sviečke, už mi je lepšie.“ Žila ešte v dobrom zdraví päť rokov... :-)

V ostatných dňoch sme všetci spomínali na svojich blízkych, priateľov, ktorí nám odišli. Každý inak, kto ako to cítil. Ja cez to milé, čo vo mne zanechali.  Málokedy robím to, čo sa patrí, správam sa spontánne. Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim. To ako keby som bol s nimi, ešte raz prežívam tie krásne chvíle, ktoré som v ich prítomnosti zažil. Odišli len fyzicky. A nám vytvorili priestor, aby sme pokračovali v tom, čo začali a nedokončili. Zanechali tu svoje myšlienky, a je na nás, aby sme ich rozvíjali. Aby sme ďalej odovzdali to dobro, čo sa dostávalo nám. Aby aj na nás mal kto spomínať s úsmevom.

Keď som minulý víkend navštevoval cintoríny, každý hrob mal presný rozmer, nič viac, nič menej, Len pomníky sa líšili, jeden honosnejší, jeden skromnejší. Áno, tam už nepotrebujeme nič, len ten vymedzený priestor. Žiadne statky sa tam nevmestia, načo aj. A tak si kladiem otázku, či to všetko, čo chceme mať, nehonobíme márne, možno aj na úkor iných. Moja manželka si občas vzdychne a povie: „Poďme domov!“ Áno domov, nie medzi štyri steny, ale medzi tých, čo už tu nie sú. Čo nám zanechali viac ako materiálno, čo ten domov vytvárali svojou láskou, pohladením, povzbudením, dobrým slovom či úprimnosťou. Tak teda, poďme domov, aspoň v spomienkach.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  3. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  4. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  5. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  6. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  7. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  9. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  10. Najužitočnejšia appka
  1. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  2. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  5. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  6. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  7. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  8. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  9. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  1. Najužitočnejšia appka 17 536
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 315
  3. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 999
  4. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 10 552
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 607
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 381
  7. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 4 271
  8. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 4 118
  9. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 3 995
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 686

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Fico v dueli so Sulíkom: Váš konkurent nie je Smer

Sulík pripomínal Ficovi minulé výroky.

PLUS

Šéfka Bielej noci: Niečím prebijeme aj New York

Na Slovensku sú ľudia podľa umelcov zvedavejší ako v Paríži.

ŽENA

Dana Košická: Každá herečka rada preskočí hranie naiviek

V seriáli stvárňuje rolu vrchnej sestry.

Neprehliadnite tiež

Walesa stále navštevuje svoje väzenie, dnes má štyri hviezdy

Hotelový rezort Arłamów láka novú oligarchiu.

Interiérová dizajnérka sa k tvorbe šperkov dostala náhodne

Nosí šperky rada, sama sebe je živou vizitkou. Východiskom tvorby šperkárky a interiérovej dizajnérky Tatiany Lesajovej je originálna štruktúra prírodného materiálu, z ktorej vytvára unikát.

Stará vila dostala novú tvár. Prerábali tak, aby z nej vyhodili čo najmenej

Vznik projektu, ktorý pristupuje citlivo k spoločnosti a životnému prostrediu, môže plniť úlohu prvej lastovičky.

Nebankovky našli nový biznis model

Nekalé praktiky v požičiavaní nezmizli.

Stovky eur môžete dostať za dvojeurovú mincu

Euro je nepochybne tvrdšia mena ako koruna. Mince niektorých štátov majú pre zberateľov dokonca až stonásobne vyššiu hodnotu, ako je nominálna.