Poďme domov

Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim

Môj švagor Jožko, vždy skúšal elektriku prstom.  Brnkol po kábli a keď ho, ako on vravieval, pošteklilo, tak tam tých 220 bolo. On ma naučil, že v zásuvke musí byť fáza vľavo a kolík hore. Bol to veselý človiečik, keď si však dal trošku vínka, rád rozprával zábavné príhody, ale ťažko mu bolo rozumieť. No my sme vždy prikyvovali a smiali sme sa. Rád chodil s vnučkami do prírody a s mojou sestrou na výlety. Boli šťastní, úžasná rodinka. Na to krásno však už len spomíname. Odišiel skoro a náhle...

STEPS  – klub na Panenskej ulici, strojársky vysokoškolský klub. A Vlado, šéfoval tam, urobil toľko pre študentov, ktorí tam chodili, že na to by hádam bolo treba knihu. Mali sme sa kde schádzať a najmä tvoriť – divadlo, film, fotografiu, folklór, folk a každý rok tomu dominovali Študentské Vianoce. A Vlado s nami veľa razy sedel až do rána. Toľko zábavy sme zažili, rozprávali, smiali sa. A vždy mal nad ránom modré koleno, on keď sa smial, rukou si oň plieskal. Nezabudnuteľné chvíle. Spomínam na neho s úsmevom s radosťou, že som ho poznal. Smutný som len z toho, že už nikdy neuvidím to jeho modré koleno...

Článok pokračuje pod video reklamou

A Viktor, druhý švagor, ten keby vedel, že každý rok hľadáme jeho hrob v Slávičom údolí, ten by sa smial až po zem. Býval večne usmiaty, veselý, humor z neho len tak sršal...

Starká Mariška, moja svokra, krásne, milé stvorenie. Dobrý človiečik. Večne usmiata, šťastná. Svokra som nepoznal, umrel, keď mal štyridsať a manželkina mama bola s ňou práve tehotná. Ale isto bol dobrým človekom, keď si ho vzala. Napriek tejto strate,  sama vychovala tri deti. To dokážu len veľmi silní ľudia, nedá sa na ňu zabudnúť, na jej lásku, úprimný, šťastný úsmev...

Juj a nemôžem nespomenúť moju nevlastnú starkú. Bola skoro ako vlastná, lebo bola sestrou mojej druhej starkej. So starkým mali svoju izbu, bol som malý chlapec, vždy som k nim odbehol a hral sa tam. Dedko mi z domina staval takého pajáca, ktorého volal cancurák. Doteraz neviem odkiaľ to meno vypriadol, ani prečo. Dedko celé dni počúval rádio. Ovládal hádam šesť rečí a počúval správy raz tam, raz tam, ba aj v noci. Každé ráno si dávali za kalištek lavórovice, pravej, nefalšovanej, pálili si ju totiž doma, v tej izbe. No smradu tam bolo až – až, ale keďže národný výbor a policajná stanica boli ďaleko, tak to tam nezacítili. No a tá starká, tá vždy vymýšľala. Mala 85 rokov ale zo všetkých jedál mala najradšej pečený bôčik a slaninu. Jedla rôzne lieky, ale napriek tomu si dopriala. Raz v noci jej bolo neskonale zle. Zobudili aj mňa. Starká si priala, aby sme všetci prišli. A tak sme stáli okolo postele a čakali čo sa bude diať. Starká  zrazu vraví mojej mame: „Marka moja, dones sviečke, idem zomrieť“. Mama odbehla do komory a priniesla sviečky posvätené na Hromnice. Dala ich do svietnikov okolo starkej, nám rozdala biele ručníčky, aby bolo do čoho slzu pustiť a čakali sme. Pol druhej a nič. Kachle dohoreli a od zimy sme prešľapovali z nohy na nohu. Pol tretej, stále nič... Dedko sa prebudil, ten jediný sa k jej posteli neunúval, asi ju dobre poznal, aj posteľ aj babku. A pýta sa: „Čo vybilo poistky, že ste pri sviečkach?“ Mamička ho zahriakla, aby sa obrátil a spal ďalej. Pol tretej, stále nič. Len sviečky dohorievali. Mama rýchlo odbehla do komory po ďalšie, tak rýchlo, že jej papuče v zákrute pískali. Tieto hádam zaberú, zašemotila mama a nastokla ich na svietnik. Pre istotu už plakala dopredu. Nezaberali. Pol piatej. Otec znervóznel, že zmešká autobus do roboty. Držali sme jej palce, aby sa dlho netrápila, ešte boli teplé. Pol šiestej, starká vydýchla. Aj my, no o chvíľu sa nadýchla, my nie a vraví: „Marka moja, zhasni sviečke, už mi je lepšie.“ Žila ešte v dobrom zdraví päť rokov... :-)

V ostatných dňoch sme všetci spomínali na svojich blízkych, priateľov, ktorí nám odišli. Každý inak, kto ako to cítil. Ja cez to milé, čo vo mne zanechali.  Málokedy robím to, čo sa patrí, správam sa spontánne. Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim. To ako keby som bol s nimi, ešte raz prežívam tie krásne chvíle, ktoré som v ich prítomnosti zažil. Odišli len fyzicky. A nám vytvorili priestor, aby sme pokračovali v tom, čo začali a nedokončili. Zanechali tu svoje myšlienky, a je na nás, aby sme ich rozvíjali. Aby sme ďalej odovzdali to dobro, čo sa dostávalo nám. Aby aj na nás mal kto spomínať s úsmevom.

Keď som minulý víkend navštevoval cintoríny, každý hrob mal presný rozmer, nič viac, nič menej, Len pomníky sa líšili, jeden honosnejší, jeden skromnejší. Áno, tam už nepotrebujeme nič, len ten vymedzený priestor. Žiadne statky sa tam nevmestia, načo aj. A tak si kladiem otázku, či to všetko, čo chceme mať, nehonobíme márne, možno aj na úkor iných. Moja manželka si občas vzdychne a povie: „Poďme domov!“ Áno domov, nie medzi štyri steny, ale medzi tých, čo už tu nie sú. Čo nám zanechali viac ako materiálno, čo ten domov vytvárali svojou láskou, pohladením, povzbudením, dobrým slovom či úprimnosťou. Tak teda, poďme domov, aspoň v spomienkach.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  3. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  4. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  5. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  6. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  7. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými
  8. EY Podnikateľ roka: hľadáme slovenské príbehy!
  9. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  1. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  2. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  3. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  4. XXIII. Seminár I. Poliačka – Rozvoj cestnej infraštruktúry
  5. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  7. Sieť prevádzok Stop Shop obchodov má už 80 pobočiek
  8. Rozdiel medzi Dič a Ič dph
  9. Ekonomická diplomacia Indonézie
  10. Ako si vieme zabezpečiť štedrý a spokojný dôchodok?
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 34 400
  2. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 26 517
  3. Platíte si poistenie domova zbytočne? 19 703
  4. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 10 151
  5. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 9 317
  6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 7 624
  7. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 5 040
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 3 528
  9. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 3 446
  10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo 3 368