Článok pokračuje pod video reklamou
Takto pred rokom som mala koučovacie sedenie s klientom, s ktorým sme riešili, či má zostať v práci alebo odísť. Zostať znamenalo zotrvať na mieste, kde ho to zúfalo nebavilo, ale plat v pravidelných mesačných dávkach nespokojnosť otupoval. Odísť by bol krok do neznáma - no za prácou, ktorá by mu možno konečne priniesla radosť a pocit zmysluplnosti. Byť či nebyť. Vtedy mi napadlo osloviť témou šťastia a naplnenia v práci oveľa viac ľudí – však kto by netúžil byť šťastný.
Pripúšťam, že väčšina ľudí na Slovensku chodí do práce kvôli peniazom, s ktorými je aj tak nespokojná a otvárať v takejto atmosfére tému šťastia v práci môže vyvolať – a už aj vyvolalo – všelijaké reakcie.
Stretla som sa s návrhom, nech si skúsim prežiť jednu smenu za pásom vo fabrike a ak to zvládnem, môžem hovoriť o šťastí. Aj so zlostnými prejavmi zúfalstva a tiež s povzdychom, že ide o to vôbec nejakú prácu mať a šťastie je len pre pár vyvolených (rozumej vyššie postavených, bohatších... a pod).
Pre lepšiu predstavu, akú rolu hrajú pri voľbe práce peniaze, skúste si teraz na chvíľu niečo predstaviť: povedzme, že stojíte pred rozhodnutím vybrať si z dvoch pracovných ponúk – v obidvoch vám ponúkajú približne rovnaký plat. V tej prvej vám práca veľmi nesedí, zdá sa byť monotónna a bez kompetencií, ani šéf sa vám veľmi nepozdáva. V tej druhej naopak vidíte zmysel, naplnenie, možnosť realizovať sa a rásť, navyše medzi fajn ľuďmi.
Ktoré miesto by ste si vybrali? Jednoduché, nie? Samozrejme, že odpoveď je zložitejšia, ak by bola prvá ponuka spojená s vyšším platom a tá druhá s nižším.
Téma šťastia v práci je v krajinách od nás na severozápad veľkou témou súčasnosti. Medzinárodné prieskumy dokazujú, že pokiaľ majú zamestnanci vysokú úroveň psychickej pohody a naplnenia z práce, cítia sa v práci šťastní – a takíto ľudia majú oveľa väčšiu výkonnosť a lepšie vzťahy na pracovisku i s klientami, čím zlepšujú výsledky a úspešnosť firmy.
Niekto by namietal, že zahraničná firma, ktorá možno niekde vonku vytvára svojim zamestnancom pozitívne pracovné prostredie, dbá o ich vzdelávanie, work/life balans, či zdravú stravu v jedálni, zatiaľ čo v slovenskej pobočke k ľuďom tej istej firmy pristupujú len ako k zamestnancom s poradovým číslom, ktorí robia od vidím do nevidím (teda nadčasy) za neporovnateľne nižšiu mzdu – proste ako k pasažierom tretej triedy na Titanicu.
Áno, sme pár rokov pozadu – aj v tomto. Môžeme sa však rozhodnúť – napríklad vycestovať za inými pracovnými podmienkami do sveta, či počkať si, kým sa k nám takáto kultúra nejakým zázrakom časom nedostane alebo - môžeme zmene trochu pomôcť sami.
Bude mi potešením občas vás inšpirovať, priniesť zopár myšlienok na zamyslenie, aby ste sa na mieste, kde trávite väčšinu vášho bdelého dňa (a života), cítili aspoň o trochu šťastnejšie.
Nech sa vám dnes darí.
Lýdia
