Článok pokračuje pod video reklamou
Nedávno som strávila večer s mojimi priateľmi v jednej reštaurácii v nemenovanej dedinke pri Bratislave. Keďže tieto typy večerov sú pre mňa viac menej neznáme a tiež sa snažím stravovať zdravo, myslím si že môj komentár bude nezaujatý a celkom objektívny. Rezervácia bola zabezpečená pre 16 ľudí. Skončili sme vo veľmi malej miestnosti, kde sa zmestil iba jeden väčší stôl a my šestnásti. Keď chcel ísť niekto z jedného konca stola na záchod, druhý koniec stola sa musel postaviť.
Jeden druhému sme si lakťami búchali do tanierov, taniere s kyslými prílohami a lokšami sme si museli odkladať na zem, čašníčka sa ukázala raz za dlhé obdobie a z vedľajšej miestnosti na nás vykrikovali opití mladíci s veľmi nepríjemnými
poznámkami. Moja staručká babička by mi servírovala krajšie a gustióznejšie tieto naše slovenské špeciality. Účet za tento nezmysel nás vyšiel okolo 40-50 eur na osobu a ja sa pýtam sama seba. Čo sa tu všetci zbláznili?
Týmto, samozrejme, nechcem povedať, že si nepochutím na výbornej husacej pečienke, lokši a chrumkavom husacom stehienku. Ale prečo by sme nemohli žiadať adekvátne služby za peniaze, ktoré u týchto podnikateľov nechávame? No a môj záver? Na husacinu už len z princípu nepôjdem znovu, radšej sa ju naučím variť a pozvem priateľov k sebe. Alebo podporím iné reštaurácie, ktoré už začínajú byť zaujímavé aj na Slovensku.
