Od Tatier k Dunaju

Minulý víkend som bežal krížom, cez Slovensko. A opäť som ho viac spoznal.

Toto nie je iba o behu. Je to o teame. O TEAME. Ten sa z nás stával postupne, ako sme boli spolu a museli si navzájom pomáhať. Je to úžasný event a pripomínalo mi to intenzitou BUBO zájazdy. Vyzerá to takto na pohľad ľahké- ste skupina 12 bežcov a striedate sa približne po 10 kilometroch, čo sa dá zvládnuť, však...No skúste si predstaviť, že do toho idete. Stretnete sa všetci pod zasneženým Chopkom, to je OK, rátali ste, že bude zima, máte bežecké rukavice, čiapku, bežecké tenisky s drsnejším dezénom ... a prvý z Vás vybehne.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kade? – teraz prestaňte čítať a predstavte si kadiaľ by ste bežali Vy? Od Tatier k Dunaju. Kadiaľ?!

Obrázky k tomuto článku nájdete TU: www.facebook.com/notes/bubo-travel-agency/od-tatier-k-dunaju/10151174553044917

Kade? – už Vám došlo, že po diaľnici to nebude, takže kade? Keď mi poviete, že mám bežať z Rače na Kolibu, ako mám vedieť že mám bežať z Rače na Kolibu, keď som tie pojmy v živote nepočul? Ja som napríklad bežal môj prvý úsek do Revúcej a nebola to tá známa Revúca, ale bolo to na Liptove. V živote predtým som nevedel, že existuje na Slovensku aj druhá Revúca a už vôbec, že týmto smerom sa dajú obísť Donovaly.

Tak kadiaľ by ste bežali? – svoj tretí úsek som bežal od pumpy v Čiernom Brode po uzučkej panelovej ceste smerom k Malému rybníku, ale musel som pri ňom odbočiť doľava, aby som sa nebodaj nedostal k splavu na Čiernej vode, lebo to bolo zle. A potom bežať do Veľkých Uľan a tam nájsť odbočku na cestu smerom ku vchodu do hlavného cintorína= a temetӧ fӧbejárata, a odovzdať štafetu pri futbalovom štadióne, ale z druhej strany tribúny. A tu ma musel môj team čakať.

Myslím si, že teraz si to už viete predstaviť. Bežec musí vedieť kade má bežať, nesmie zablúdiť, no aj bežcov team musí vedieť kadiaľ bežať a kde bude odozdávka. A všetci musia spolupracovať. Každá chybička to sú sekundy, ba minúty navyše. Sami si šoférujeme auto a sme síce na Slovensku a aj keď každý z nás bol v Tatrách 100x, po týchto miestach väčšinou šoférujeme po prvý raz. Musím povedať, že teraz opäť poznám svoju domovinu lepšie. Prax je však náročnejšia než si dokážete predstaviť. Organizátor nepotrebuje mať zrazeného bežca. Doslova každý meter trasy musí byť naplánovaný.

Pred odovzdávkou je v aute vždy napätie. Bežec sa musí prezliecť. Vyzliecť, lebo bežíme naplno a teplota po pár minútach behu riadne stúpne a každý bežec vie čo je to za záťaž chladiť organizmus pri zbytočne teplom oblečení. Vtedy už ani pot nestačí a pulz ide zbytočne hore. No a nám ide o čas. Nedá sa vrátiť späť do auta, medzi svoj team, so zlým časom. Takže vyzliecť sa, dať si fosforeskujúcu vestu, ktorá je povinná a číslo – každý bežec je označený číslom, na ktorej pozícii v teame beží –ja mám šestku. Energetickú tyčinku či gel? Vyprázdniť sa a doliať tekutiny a dodať správne minerály. Všetko „on the road“ veď každý štart je inde s inými podmienkami. Potom sa treba rozbehať, lebo 10 km úseky treba bežať rýchlo a niet času na pomalé rozohrievanie sa. Ide sa od začiatku naplno. No ale to nie je všetko. Toto nie je ako pri behu Devín – Bratislava či bratislavskom Night Run-e, kde sa necháte viesť ostatnými a do cieľa dobehnete s masou. Tu bežíte sám a musíte teda vedieť kade bežať. Máme síce GPS kde máme trasu nahratú, ale to nás upozorní, že sme zle, až keď sme zle, a to nám utekajú nie sekundy ale minúty. Preto vždy pred svojim behom študujeme svoju trasu v zmysle – „bežíš cez potok a pred kostolom doľava a hneď prvá odbočka okolo škôlky vpravo smer pole..“ a podobne. Všetky tieto údaje musíte mať uložené v hlave a veriť v to, že keď usporiadateľ napísal, odbočiť vľavo pri veľkej vŕbe, tak veriť, že tú vŕbu aj spoznám, že ju nevyrúbali a že tú odbočku neprebehnem. Inak tá vŕba tam podľa mňa naozaj nebola... Ale bol tam môj team, lebo ani môj team tú vŕbu nevidel a došlo mu, že môžem mať problém a tak ma perfektne navigovali. A aj to je dôvod, že môj tretí úsek som prebehol v najlepšom čase. No následne sa museli rýchlo presunúť na odozdávku, aby tu nenastal prestoj.

Dobieha sa naplno, každý zo seba dostáva prvé dojmy, čím sa blížime k Dunaju tým expresívnejšie. Spotený, schvátený. Prezliecť, ponaťahovať, doplniť minerály – musím povedať že Nuun je geniálny a konečne som našiel hydratačný nápoj, ktorý mi dlhodobo chutí – a rýchlo nasadnúť a ísť navigovať kamaráta, ktorý sa pasuje s ďalším úsekom. A tak vyrážame a dobiehame ho niekde na treťom kilometri, lebo začiatok sme si prešli predtým a vieme, že je to OK. V aute sa zatiaľ preberajú posledné historky, čo sa komu stalo, ako zvládol ten a ten výbeh, ako prebehol po pešej zóne či hrádzi kam sme my s našim autom nemohli a o tom ako nás bolí už celé telo a ten, čo dobehol ako je rád, že to už má za sebou a čo sa stane ak Vilo nenastúpi na ďalší úsek, kto ho zastúpi a tak? Vilo ani nenastúpil a od začiatku nás zradil jeden člen a tak musíme bežať aj za neho. Prebehnúť Devín – Bratislava sa dá. Prebehnúť túto trasu pod 50 minút to je už výkon. No predstavte si, že takýto Devín – Bratislava odbehnete podobným tempom 3 - 4 krát za 30 hodín. Bežec si to vie predstaviť, teda myslí si, že si to vie predstaviť. No keď to vyskúšate je to iné. Pocit na 35 kilometri na maratóne bežci poznajú. Tu sú tie pocity iné. Priemerné tempá aj pulzy sú vyššie. Iné. Je to celé INÉ a to sa mi na tomto podujatí veľmi páčilo.

Keď chcete byť úspešní, chcete naozaj prebehnúť od Tatier až k Dunaju, nechcete sa navzájom postrácať, tak je to ťažké pre organizátora aj pre samotný team. Keď to dokonca chcete prebehnúť čo najrýchlejšie je to o to ťažšie. A najťažšie je si to užívať! No a to sa nám tento víkend podarilo.

Keď kukučkové hodiny v Tekovskej Breznici odbíjali polnoc bežal som okolo a načúval skutočnému kukaniu v okolitých lesoch Štiavnických vrchov. Bežal som sám nocou, na hlave čelovka, ktorá mi osvetľovala cestu spredu, zozadu výstražné blikajúce červené svetlo, asi 4 odrazky na nohách a rukách, blikajúci výstražný pás na pravej ruke. Keď ma niekto v tom Rudne, v Brehy či Orovnici zazrel, musel ma pokladať za mimozemšťana. Tu som sa ani nečudovalo, že nikto nezakričí slovo povzbudenia. Ako robokop som to valil nocou čo to len dalo. Zrúcaninu nad Breznicou som síce nevidel, ale cítil som Hron, jeho bahnistú osviežujúco studenú vôňu. Žiadne autá, sám, sám v tej tme. Oči som nemohol až tak používať a iné zmysly mi to vynahradili. Bolo to veľmi zaujímavé. Slovensko je voňavé.

Aj na Slovensku sa dá zažiť intenzívny zážitok. Iba to chce nápad a fanatického organizátora, ktorý sa rozhodne zdolať tisíce prekážok. To sa teraz Pištovi Šogorovi, riaditeľovi preteku podarilo a ja som rád, že logo BUBO bolo na číslach všetkých pretekárov. Presne toto je cesta k úspešnému slovenskému turizmu. Tvrdá práca a zrealizované nápady. Držím palce na ďalšie ročníky! Keď Pišta vydrží 20 rokov, postupne bude dolaďovať detaily a jeho know how bude tak silné, že ho žiadna konkurencia nedokáže skopírovať (aspoň nie kvalitne). Vtedy sa z behu Od Tatier k Dunaju stane legendárna udalosť.

Organizátorovi prajem neutíchajúce nadšenie a nech mu fanatizmus ostane. Iným Slovákom vyjsť zo svojich domov, viac sa usmievať a viesť aktívnejší život!

Ľubo Fellner

Neoficiálne zhodnotenie riaditeľa preteku Štefana Šogora:

"Bežali ste 345 km a váš čas bol 29 hod 44 min 15 sek. Dali ste to úplne super. Predpokladal som podľa našich odhadov, že to dáte za 32 hod 45 min. Dávali ste kvalitné časy alebo len mierne horšie aj na úsekoch, ktoré neboli rovina, takže ste postupne ukrajovali z predpokladu. Hlavne ste nespomaľovali na posledných úsekoch, čo ma najviac prekvapilo. Myslím, že ste nasadili latku hodne vysoko ..."

PS:

Pozrite si aj krátky zostrih na TA3. Vyzerá, že sa plazím.. haha: www.ta3.com/clanok/1006523/v-jasnej-odstartoval-stafetovy-beh-od-tatier-k-dunaju.html

Najčítanejšie na Profit


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
          2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
          3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
          4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
          5. Talent - vzdelanie - úspech
          6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
          7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
          8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
          9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
          10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
          1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
          2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
          3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
          4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
          5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
          6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
          7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
          8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
          9. HubHub spája sily s Neulogy
          10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
          1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 254
          2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 15 563
          3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 288
          4. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 7 665
          5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 7 543
          6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 715
          7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 306
          8. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 285
          9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 760
          10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 283

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Ledecká sa zapísala do histórie. Po lyžiarskom zlate vyhrala aj na snouborde

          Ester Ledecká získala v Pjongčangu svoje druhé zlato, keď v snoubordingu vyhrala paralelný obrovský slalom.

          Neprehliadnite tiež

          Život po kariére futbalistu nemusí byť bankrot

          Pozrite sa, koľko hráčov anglickej Premier League zbankrotuje. Hovorí futbalista Stanislav Šesták. Verí, že on do kategórie hlúpych športovcov nepatrí.

          Svetový výrobca tabaku sa chce správať zodpovedne

          S Miguelom Coletom, lídrom pre udržateľnosť v spoločnosti Philip Morris International sme zhovárali o tom, ako tabakové odvetvie pristupuje k škodlivosti svojich výrobkov.

          Z Bratislavy do sveta módy

          Francúzska federácia módnych profesionálov si medzinárodnú pobočku svojej vysokej školy módy, jedinú mimo Paríža, vytvorila práve v Bratislave.

          Šoubiznis je na Slovensku viac šou ako biznis

          Na akomkoľvek umení možno zarobiť iba vtedy, keď osloví veľa ľudí. Producent Pavol Kelley tvrdí, že produkovať umenie dokáže iba preto, že ho to neskutočne baví.

          Má ju aj Sagan. Sklárne v českej Lindave brúsia trofeje pre víťazov Tour de France

          Nový príbeh českého skla píše firma Lasvit, ktorá má pobočky v dvanástich krajinách.