Šialený veľkonočný nápad

Ako som prekonal sám seba a bez tréningu zdolal päťdesiatku. Moja stávka s Jackom Canfieldom (22)

Hovorím si, už dávno som nevyviedol žiadnu kravinu, naposledy v januári, keď som prestal fajčiť... :-)  A keďže sa blíži moje polročné pôsobenie v stávke s Jackom Canfieldom, reku, potrebujem si zarezať ďalší vrub do pažby (teda, nie že by som chcel práve niekoho zastreliť). Pozerám na zoznam a vidím viacero nesplnených cieľov. Voľba padla na turistickú päťdesiatku. No, priznám sa, ešte v živote som toľko naraz neprešiel. Vlani som spravil ledva štyridsať a mal som toho naozaj dosť. A, navyše, vďaka mojim štyrom predchádzajúcim virózam bol stav mojej kondície dosť chabý, čo som cítil najmä pri každodenných výšľapoch do schodov. Veď naposledy som pravidelne behával v polovici decembra, odvtedy veľmi, veľmi sporadicky. Ale čo by človek nespravil pre svoje zdravie... Alebo skôr slávu (aspoň mediálnu)? :-)

Článok pokračuje pod video reklamou

Veril som si tak na polovicu. Vedel som, že tých tridsať až tridsaťpäť kilometrov urobím. A pokiaľ ma nezradia nejaké svaly, šľachy či kĺby, zvyšok trasy bude závisieť už len na mojej vôli. Pripravoval som sa poctivo, časť trasy som si vymeral priamo v teréne (nech mi lesníci odpustia, že som na Železnej studienke vošiel do zákazu vjazdu), ale aj na mape. Dôkladne som si naplánoval aj pitný režim i prísun výživných kalórií. Ale vedel som, že to bude napokon len na mne.

Budíček na Veľkonočný piatok je o piatej. Už to je pre mňa veľký šok, keďže normálne pred ôsmou nevstanem (spávať však chodím medzi jednou a druhou). Potom pravidelná studená sprcha a porcia ovsených vločiek s ovocím, orieškami a jogurtom. A vyrážam. Čiastočne aj s obavami, ktoré neviem úplne potlačiť. Štart pri Vojenskej nemocnici je o 6:05, je ešte pomerne chladno. Vtáci mi príjemne pospevujú do kroku a o niečo väčší ranní vtáčkovia (i vtáčice) ma predbiehajú na bicykloch či pri bežeckom tréningu. Nikdy som si nemyslel, koľko Bratislavčanov je aktívnych už takto skoro ráno.

Ale naspäť na trať. Prvých osemnásť kilometrov mám prakticky stále do kopca, väčšinou, našťastie, mierneho. Štart je v nadmorskej výške 175 metrov, otočka na Salaši na 500 metroch. Výškový rozdiel teda činí 325 metrov, ani veľa, ani málo. S tempom som spokojný, prvé tri hodiny točím v priemere šesť kilometrov za hodinu, viem však, že s narastajúcou únavou príde spomalenie. Moje obavy sa začínajú stupňovať, keď sa mi zhruba po desiatich kilometroch začína mierne ozývať achilovka. Som si však vedomý, že k niečomu podobnému môže prísť, lebo väčšina zvolenej trasy vedie po tvrdých asfaltových lesných cestách. Začínam vyhľadávať mäkšie okraje krajníc.

Preto som rád, keď míňam horáreň na Bielom kríži s ešte prispanou divou sviňou v ohrade a vchádzam na niekoľko kilometrov do mäkšieho povrchu malokarpatského lesa. Po otočke na Salaši (teda ono sa to tak len nazýva, žiadne ovce tam nenájdete) si zamyslene kráčam po lesnej cestičke a zrazu červená značka nikde. Čo čert nechcel, opäť len triafam na vyasfaltovanú cestu, ktorá ma ale, našťastie, privádza naspäť na Biely kríž.

V tunajšom bufete mám naplánovanú prvú zastávku. Vždy tu mávajú čerstvú hustú polievku, na ktorú som sa pred desiatou hodinou spoliehal. Od šéfa bufetu sa dozvedám, že voňavá dobrota sa ešte len varí a môžem si ju privoňať akurát tak z kotla. Moja voľba padá na pivo (treba doplniť vitamíny a minerály) a dve horalky, hoci takéto jednoduché cukry som zo svojej stravy už skoro vypustil. Ale čo už, keď mám obed pripravený až v aute vzdialenom osemnásť kilometrov. Chcel som ísť s čo najmenšou záťažou. Aspoň že mám spiatočnú cestu takmer celú z kopca.

Pri studničke, ktorá sa zove Zbojnička, mám za sebou približne polovicu cesty. Prichádza psychická úľava, ale aj postupné tvrdnutie a bolesť stehenných a lýtkových svalov. Stretávam čoraz viac ľudí, opekajú si pri ohniskách, bavia sa, popíjajú a fajčia. Ticho im závidím, najmä tú cigaretu. Mám na ňu nesmiernu chuť. Odolávam. O trištvrte na jednu prichádzam k autu, ktoré mám pristavené pod Červeným mostom. Teším sa na obed. Menu pozostáva z grahamového pečiva so syrom, banánu a jablka. Pripravená je aj 70-percentná horká čokoláda. Pravda iba v prípade potreby ako stimulátor. Všetko zapíjam minerálkou, vstávam a chcem pokračovať. Začínam cítiť obrovskú bolesť najmä v stehnách, veď už mám za sebou 36 kilometrov.

Toto je prvá, naozaj vážna kríza. A ešte mám štrnásť kilometrov naprieč Železnou studienkou pred sebou, z toho sedem plynule do kopca. Preventívne si proti svalovej horúčke dávam jeden paralén. Moja chôdza spočiatku pripomína skôr krok opilca s nekoordinovanými pohybmi a rýchlosť klesá pod päť kilometrov za hodinu. Zapínam motory svojej vôle. „Dokončím to,“ mantrujem si v duchu. Zhruba po dvoch kilometroch sa moje tempo zvyšuje a hoci tupá bolesť v svaloch neustáva, nejako si na ňu zvykám. Stretávam aj zopár známych, ale viem, že keby som sa prispôsobil ich pomalšiemu prechádzkovému tempu, možno ani nedôjdem, potrebujem si udržiavať pravidelný rytmus. Na otočke na konci doliny už viem, že som vyhral. Najmä sám nad sebou. Ale aj nad inými, lebo za celú cestu ma predbehol iba jeden chodec... Bol to taký vysoký pán v stredných rokoch, ktorý utekal pred svojou rozčúlenou manželkou. :-)

V cieli som bol takmer presne za deväť a pol hodiny. Keďže zhruba tú polhodinku som oddychoval, moje priemerné tempo bolo niečo vyše päť a pol kilometra za hodinu, čo nie je na päťdesiatku asi najhoršie. Dal som si naozaj pekný veľkonočný darček. Pre neznalých ešte môžem pripomenúť, že svetový rekord na 50 kilometrov chôdze je pod 3:40, čo si teda neviem dobre predstaviť.

P.S.: O deň neskôr som si nadelil ďalší krásny darček, keď som si desať minút zaplával na jazere Kuchajda. Ale to nebolo príliš veľké hrdinstvo. Voda už bola dostatočne ohriata a mala určite viac ako 15 stupňov Celzia. Iné to bolo, keď som pred niekoľkými rokmi vliezol 10. marca v Adamovom rúchu do jazera v Rusovciach a ľudia na brehu po mne vtedy vykrikovali hanlivé slovo blázon. No, mne to príliš neprekážalo, ale môj vtedy zhruba desaťročný syn sa za mňa dosť hanbil. :-)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 33 604
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 22 295
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 18 922
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 12 094
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 257
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 725
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 969
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 583
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 752
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 355

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Leszek Balcerowicz: V Poľsku sa v ostatných rokoch objavili pokusy o zvrátenie reforiem a to je veľmi nebezpečné

Krajiny, ktoré s trhovými reformami otáľali, sú dnes na tom horšie ako Poľsko. Tvrdí to Leszek Balcerowicz, poľský profesor ekonómie a autor radikálnych reforiem zo začiatku deväťdesiatych rokov.

V hoteli na štyroch kolesách po nebezpečných cestách

Cez internet si kúpili auto, sami si ho prerobili na pojazdný hotel a vyrazili na cestu. Manželia Zuzana a Martin Remišovci si zamilovali slobodu, akú im takéto cestovanie dáva.

Kúl nabíjanie telefónov pre jednotlivcov aj veľké firmy

CulCharge má päť rokov po vzniku už 37 inovatívnych produktov.

Elektrobusy v Bratislave

Elektrobusy českého výrobcu už jazdia po Bratislave.

Aké sú na trhu šance elektromobility

Elektromobilita prináša nové riešenia pre dopravu, dobýva trhy a vytvára nové príležitosti.