Apokalypsa, votrelci a matka Zem

Niekedy sa mi zdá, že sme premenili našu hostiteľskú planétu na najväčšiu akciovku na svete

Bolo to presne ako z apokalyptického hollywoodskeho filmu, ale nešlo o umelecké dielo. Bola to skutočnosť. Asi takto by sa dali okomentovať udalosti, ktoré sa 11. marca prihodili na severe japonského ostrova Honšú. Najprv ničivé zemetrasenie. Neskôr mohutná masa valiacej sa morskej vody, ktorá sa pohrávala s ľudskými obydliami, autami i loďami doslova ako s maketami vyrobenými z papiera, zmietla zo sveta celé mestá.

Okrem obrovskej ľudskej tragédie nastal na postihnutom území spoločenský, ekonomický i ekologický kolaps. Niekde chýbajú základné životné potreby, inde, našťastie, „štrajkuje“ len infraštruktúra – nejde elektrina, nefungujú telefónne linky, doprava či zásobovanie. Nič dobré neveštia zasiahnuté jadrové elektrárne, horiace rafinérie i chemičky. Hrozí výrazný ekonomický prepad donedávna druhej najväčšej svetovej ekonomiky, vrcholní predstavitelia krajiny prirovnávajú situáciu za najhoršiu po druhej svetovej vojne.

Japonsko leží na geologicky veľmi nestabilnom území, kde sa stretáva pôsobenie až troch podzemných tektonických platní. Krajina sa totiž nachádza v takzvanom tichooceánskom Ohnivom kruhu, ktorý je zónou častého výskytu zemetrasení a sopečných erupcií. Japonci s podobnými scenármi (pravda nie až takého rozsahu) rátajú, a sú na ne už odmalička pripravovaní.

Príroda však bola opäť raz silnejšia ako človek (akosi sa nám to v ostatných rokoch množí). Azda aj preto mi v poslednom období čoraz častejšie prichádza na um životná filozofia natívnych kmeňov amerických Indiánov. Tí už veľmi, veľmi dlho uctievajú planétu, ktorú ľudstvo obýva a nazývajú ju Matkou Zemou (podobné prvky sa dajú nájsť aj v staroslovanských prameňoch). Považujú ju dokonca za živú, veľmi inteligentnú a cítiacu bytosť. Táto bytosť je podľa nich k človeku veľmi láskavá a pohostinná, poskytuje mu všetko, čo potrebuje na prežitie.

Ale v prípade potreby sa vraj dokáže brániť rôznym neprávostiam, ktoré sa dejú na jej povrchu, pod ním i v jej okolí. Napríklad, keď sa zasahuje do jej dýchacieho aparátu a bezbreho sa klčujú rozsiahle pralesné systémy. Alebo keď sa porušuje jej kostrový a obehový systém a ťaží sa spod jej útrob čo najviac prírodného bohatstva či už vo forme minerálov alebo tekutín. Vyťažené jamy sa potom často zavážajú pre planétu „nestráviteľným“ plastovým odpadom, čo poškodzuje jej tráviace ústrojenstvo. A čo znečistené vody, drancovaná pôda či chémiou zamorený vzduch?  A to všetko iba pre zvyšovanie materiálneho bohatstva, „rozkvet“ ekonomiky...

Ako sa táto planéta podľa natívnych národov očisťuje, keď sa už cíti chorá a má toho všetkého akurát tak dosť? Iba tým, čo má k dispozícii – zemetraseniami, povodňami, silnými vetrami... Fantazmagória? Takzvaná moderná veda síce takúto teóriu neuznáva, ale je tiež pravdou, že svojím vekom je oproti mnohogeneračnému know-how amerických Indiánov stále iba nevyspelou pubertiačkou.

Ale čo ak je na filozofii natívnych národov predsa len čosi pravdy? Čo ak človek nie je pánom všetkého tvorstva, ako si to mnohí myslia? Čo ak je Matka Zem naozaj jeden celistvý živý organizmus, akurát sme dosiaľ k sebe nenašli tie správne komunikačné kanály? Čo ak sme tu iba na návšteve a táto planéta je len naším hostiteľom, ktorý nás niekedy v dávnej minulosti prijal a my sa k nemu rozhodne nesprávame s pokorou a úctou ako vďační hostia? V tejto súvislosti mi napadajú skôr slová ako neobmedzení vlastníci, dobyvatelia či votrelci. Niekedy sa mi zdá, že človek premenil svoju hostiteľskú planétu na najväčšiu akciovku na svete.

Nedávno som dostal obálku od poradcu a kouča v oblasti inovácií Jána Košturiaka, v ktorej bola priložená aj jeho knižka Úvahy na každý deň (mimochodom, vrele odporúčam). Dovolím si na záver tohto blogu odcitovať úvod do kapitoly pod názvom Zhubný rast. „Rast je vraj základom ekonomického vývoja. Všetci politici a ekonómovia túžia po raste. Raste čoho? Keď človeku objavia bunky, ktoré rýchlo a nekontrolovateľne rastú, nastáva radikálna liečba – ide často o boj so smrťou. Náš ekonomický rast je podobnou celosvetovou rakovinou. V žiadnej účtovnej knihe „rastúcich“  firiem a ekonomík nemáme státisíce ton toxických látok, odpadov, zdevastovanej prírody a ľudských životov, ktoré sme obetovali rastu. Raz budeme musieť nahradiť rast HDP rastom šťastia a kvality života. Raz nahradíme zlato pitnou vodou a platinu čistým vzduchom. Raz tu nebudeme, ak nezastavíme tento zhubný rast.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Profit

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  10. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  4. Konferencia - EU support for research
  5. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  6. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  8. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  9. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  10. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 17 841
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 192
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 13 113
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 9 990
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 339
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 4 879
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 118
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 082
  9. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 3 851
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 412

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rok po vražde: Toto je obraz, akou sme krajinou

Ako sa zmenilo Slovensko. A zmenilo sa vôbec nejako?

Dobré ráno

Dobré ráno: Pred rokom zavraždili Jána a Martinu

Špeciálne vydanie podcastu k roku po vražde.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

V starých koľajach toho zostáva a beží priveľa

Obísť Smer sa stále zdá nemožné.

TRENČÍN

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Neprehliadnite tiež

Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji

Veľkolélsky ostrov vrátili späť v čase.

Dunaj z Veľkoléskeho ostrova
Protesty vo Vancouveri

Cez sklady v Hamburgu dodnes prechádza tretina svetového obchodu s kobercami a významný objem kakaa a kávy

Speicherstadt sa stal významnou súčasťou nemeckého ekonomického zázraku.

Hrad na vode. Najfotografovanejší pohľad na Speicherstadt.

Cena bitcoinu lietala za uplynulý rok hore-dole aj o tisícky dolárov mesačne

Bublina už praskla a virtuálne meny môžu opäť stúpať.

Tomáš Sedláček: Zo všetkých humanitných odborov si trúfa predpovedať budúcnosť len ekonómia

Pre liberálov je príliš konzervatívny, pre konzervatívcov zasa príliš liberálny. Český ekonóm Tomáš Sedláček.

Tomáš Sedláček