Apokalypsa, votrelci a matka Zem

Niekedy sa mi zdá, že sme premenili našu hostiteľskú planétu na najväčšiu akciovku na svete

Bolo to presne ako z apokalyptického hollywoodskeho filmu, ale nešlo o umelecké dielo. Bola to skutočnosť. Asi takto by sa dali okomentovať udalosti, ktoré sa 11. marca prihodili na severe japonského ostrova Honšú. Najprv ničivé zemetrasenie. Neskôr mohutná masa valiacej sa morskej vody, ktorá sa pohrávala s ľudskými obydliami, autami i loďami doslova ako s maketami vyrobenými z papiera, zmietla zo sveta celé mestá.

Okrem obrovskej ľudskej tragédie nastal na postihnutom území spoločenský, ekonomický i ekologický kolaps. Niekde chýbajú základné životné potreby, inde, našťastie, „štrajkuje“ len infraštruktúra – nejde elektrina, nefungujú telefónne linky, doprava či zásobovanie. Nič dobré neveštia zasiahnuté jadrové elektrárne, horiace rafinérie i chemičky. Hrozí výrazný ekonomický prepad donedávna druhej najväčšej svetovej ekonomiky, vrcholní predstavitelia krajiny prirovnávajú situáciu za najhoršiu po druhej svetovej vojne.

Japonsko leží na geologicky veľmi nestabilnom území, kde sa stretáva pôsobenie až troch podzemných tektonických platní. Krajina sa totiž nachádza v takzvanom tichooceánskom Ohnivom kruhu, ktorý je zónou častého výskytu zemetrasení a sopečných erupcií. Japonci s podobnými scenármi (pravda nie až takého rozsahu) rátajú, a sú na ne už odmalička pripravovaní.

Príroda však bola opäť raz silnejšia ako človek (akosi sa nám to v ostatných rokoch množí). Azda aj preto mi v poslednom období čoraz častejšie prichádza na um životná filozofia natívnych kmeňov amerických Indiánov. Tí už veľmi, veľmi dlho uctievajú planétu, ktorú ľudstvo obýva a nazývajú ju Matkou Zemou (podobné prvky sa dajú nájsť aj v staroslovanských prameňoch). Považujú ju dokonca za živú, veľmi inteligentnú a cítiacu bytosť. Táto bytosť je podľa nich k človeku veľmi láskavá a pohostinná, poskytuje mu všetko, čo potrebuje na prežitie.

Ale v prípade potreby sa vraj dokáže brániť rôznym neprávostiam, ktoré sa dejú na jej povrchu, pod ním i v jej okolí. Napríklad, keď sa zasahuje do jej dýchacieho aparátu a bezbreho sa klčujú rozsiahle pralesné systémy. Alebo keď sa porušuje jej kostrový a obehový systém a ťaží sa spod jej útrob čo najviac prírodného bohatstva či už vo forme minerálov alebo tekutín. Vyťažené jamy sa potom často zavážajú pre planétu „nestráviteľným“ plastovým odpadom, čo poškodzuje jej tráviace ústrojenstvo. A čo znečistené vody, drancovaná pôda či chémiou zamorený vzduch?  A to všetko iba pre zvyšovanie materiálneho bohatstva, „rozkvet“ ekonomiky...

Ako sa táto planéta podľa natívnych národov očisťuje, keď sa už cíti chorá a má toho všetkého akurát tak dosť? Iba tým, čo má k dispozícii – zemetraseniami, povodňami, silnými vetrami... Fantazmagória? Takzvaná moderná veda síce takúto teóriu neuznáva, ale je tiež pravdou, že svojím vekom je oproti mnohogeneračnému know-how amerických Indiánov stále iba nevyspelou pubertiačkou.

Ale čo ak je na filozofii natívnych národov predsa len čosi pravdy? Čo ak človek nie je pánom všetkého tvorstva, ako si to mnohí myslia? Čo ak je Matka Zem naozaj jeden celistvý živý organizmus, akurát sme dosiaľ k sebe nenašli tie správne komunikačné kanály? Čo ak sme tu iba na návšteve a táto planéta je len naším hostiteľom, ktorý nás niekedy v dávnej minulosti prijal a my sa k nemu rozhodne nesprávame s pokorou a úctou ako vďační hostia? V tejto súvislosti mi napadajú skôr slová ako neobmedzení vlastníci, dobyvatelia či votrelci. Niekedy sa mi zdá, že človek premenil svoju hostiteľskú planétu na najväčšiu akciovku na svete.

Nedávno som dostal obálku od poradcu a kouča v oblasti inovácií Jána Košturiaka, v ktorej bola priložená aj jeho knižka Úvahy na každý deň (mimochodom, vrele odporúčam). Dovolím si na záver tohto blogu odcitovať úvod do kapitoly pod názvom Zhubný rast. „Rast je vraj základom ekonomického vývoja. Všetci politici a ekonómovia túžia po raste. Raste čoho? Keď človeku objavia bunky, ktoré rýchlo a nekontrolovateľne rastú, nastáva radikálna liečba – ide často o boj so smrťou. Náš ekonomický rast je podobnou celosvetovou rakovinou. V žiadnej účtovnej knihe „rastúcich“  firiem a ekonomík nemáme státisíce ton toxických látok, odpadov, zdevastovanej prírody a ľudských životov, ktoré sme obetovali rastu. Raz budeme musieť nahradiť rast HDP rastom šťastia a kvality života. Raz nahradíme zlato pitnou vodou a platinu čistým vzduchom. Raz tu nebudeme, ak nezastavíme tento zhubný rast.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Profit

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  3. Platbami kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  4. Slovenské ovocie a zelenina - máme ich v obchodoch dostatok?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  7. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  8. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  9. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  2. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  3. Diplomacia v praxi – unikát, ktorý funguje dodnes
  4. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  5. Slovenské ovocie a zelenina - máme ich v obchodoch dostatok?
  6. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  7. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  8. Autokamery Mio a navigace teď s 3letou záruční dobou
  9. Move in immediately, if you feel like it
  10. Predaj poistenia motorových vozidiel cez web rastie a bude rásť
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 32 804
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 15 296
  3. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 10 510
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 10 144
  5. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 7 817
  6. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 7 537
  7. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 6 766
  8. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 6 180
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 5 854
  10. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 730

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Vytvoriť dokonalú kópiu Ficovho hlasu? Fikcia

Súdni znalci falošné nahrávky odhalia.

DOMOV

Vláda schválila nákup stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur

Dododané majú byť do roku 2023. Dovtedy budú chrániť vzdušný priestor MiG-29.

DOMOV

Kompromitujúce nahrávky už znervóznili viacerých

Niektoré nahrávky nie sú dodnes objasnené.

Neprehliadnite tiež

Loď Noe je pre nich ako člen rodiny

Manželov Šulcovcov pozná na Baťovom kanáli každý

Maroš Ďurik: Peniaze vás šťastnými neurobia

Pri investovaní i golfe potrebuje stratégiu, rozvahu a odvahu.

Centrum doktora Böhma robí najviac operácií sivého zákalu na Slovensku

Klinika začínala v prenajatých priestoroch nemocnice.

Technológie, ktoré šetria energie, sa vyplatia aj bez dotácií

Ekologické technológie sa stávajú trhovými