Všetci chcú mať slobodu, ale nikto nechce mať zodpovednosť. A potom že prečo je tu kríza. Nejde o bankárov, kapitalistov, komunistov, mimozemšťanov. Ide o ľudskú lenivosť a túžbu robiť veci tak, aby nebol vidieť výsledok, a mať za to čo najviac peňazí. Azda nikto nenazve túto túžbu „prirodzenou“. Vôbec nie. Ľudia sa zdegenerovali a príklady vidíte všade okolo seba.
Tak napríklad vo firme sa objaví problém. Zdravý rozum v spojení so zodpovednosťou za svoje činy núti nájsť riešenie a zorganizovať veci tak, aby negatívny dosah problému bol čo najmenší, prípadne nastaviť fungovanie firmy, ľudí, spoločnosti tak, aby sa podobný problém neopakoval. Pekná ilúzia, že? Teraz do reality. Objaví sa vo firme problém. Ten, kto ho zistí, je ticho. Teda ak sa dá. Ak sa už nedá byť ticho, nájde vinníka, ktorý sa s problémom stretol a obviňuje ho čo možno najhlasnejšie. Nový vinník si nájde ďalšieho a kričí nielen na prvého obviňujúceho, ale aj na ďalšieho „zodpovedného“. Riešenie sa hľadá až vtedy, keď sa všetci vzájomne pourážajú. Prečo? Pretože ak niekto začne hľadať riešenie skôr, akoby sa priznával k vine.
Iný príklad. Dáte ľuďom slobodu. Robte si, čo chcete, nemusíte sedieť v kancelárii, stačí mať výsledky. Čo sa stane? V prvom momente sa na dotyčných vyhrnie vlna kritiky z iných oddelení, pretože „stále nie sú v robote“. Samozrejme, že ohováračskú kampaň spustia ľudia, ktorí sú síce stále v práci, ale výsledky ich týždňovej činnosti by sa v pohode dali zvládnuť za deň. Druhý aspekt slobody v práci je, že u málokoho je spojená so zodpovednosťou. „Podávať výsledky“ znamená zbúchať pracovnú činnosť tak lajdácky, ako sa len dá, a urobiť ju na poslednú možnú chvíľu.
Ešte ďalší príklad o absencii slobody a zodpovednosti? Tak si zoberte ľudí zvyknutých na rýchlo zarobené peniaze. Zrazu sa objaví krízové obdobie, v ktorom prežijú len tí, ktorí sa vedia prepnúť, improvizovať, vymýšľať nové veci. Väčšina z tých, ktorých doposiaľ živili rýchlo zarobené peniaze bez námahy, je však dobrá akurát vo vymýšľaní výhovoriek, prečo sa niečo urobiť nedá, a pesimistických scenárov, ktoré z toho plynú. Ešte zvládnu aj prehadzovanie si viny. A kruh je uzatvorený.
Chvalabohu, že tu je zasa kríza. Nech nezostane kameň na kameni a všetkých tých akože slobodných a akože zodpovedných pošle tie kamene nakladať a odvážať preč.
