Cider nie je len pre hipsterský jazýček

28.12.2015 | Štefánia Kačalková

Kaviarenský a barový biznis sa v ostatných rokoch tak rozrastá‚ až sa človek čuduje‚ ako sa toľké podniky dokážu uživiť. V boji s konkurenciou sa zídu aj zbrane silnejšieho kalibru. Napríklad nápojové inovácie‚ ktoré síce nemajú u nás tradíciu‚ ale vďaka chuťovým pohárikom novej generácie majú potenciál. Tento trend zachytili šikovní Slováci‚ ktorých ambíciou je vyrábať domáce a kvalitné nápoje.

Opre’ Cider Košice: Juhoafrická inšpirácia

Cider je na našom trhu stále pomerne nový. Scestovaní Slováci ho však poznali dávno predtým. Pre tých, ktorí netušia, z čoho sa vyrába, povieme, že najmä z jabĺk. Tým‚ čo boli za socializmu zvyknutí na mušty‚ stačí‚ že chutí ako taký lepší jablčný mušt s „kopancom“ od fajnového vínka.

„Vyrába sa rovnakým spôsobom ako víno, až na to, že na výrobu cideru je použitá jablková šťava. Svojím spôsobom je to niečo medzi vínom a pivom, ale nie je to ani jedno, ani druhé. Je to skrátka cider,“ vysvetľuje Gabriel Oprendek, ktorý pred poldruha rokom s bratom Radoslavom rozbehol firmu na výrobu tohto mladého nápoja.

Radoslav a Gabriel OprendekovciZdroj: Ivan Fleischer

Boli sme však zvedaví‚ ako u nich prebieha výroba. Stretli sme sa v priestoroch‚ ktoré si bratia prenajali. Deväťdesiat štvorcových metrov v suteréne budovy na košickej priemyselnej ulici. Hoci sa už každú chvíľu budú sťahovať do väčšieho, sme radi, že sme ešte stihli vidieť miesto‚ kde sa to celé začalo.

„Kupujeme stopercentnú jablkovú šťavu‚ ktorú dáme do nádrží. V nich prebieha proces kvasenia‚ ktorým sa mení cukor na alkohol. Trvá to približne desať dní. Keď je to pripravené, tekutinu prefiltrujeme a tým zastavíme kvasenie. Cider potom nasýtime, dáme do fliaš a uzavrieme. Následne ich ešte dávame pasterizovať,“ približuje proces výroby G. Oprendek. Keďže nechcú pridávať do svojich nápojov žiadne konzervačné látky, práve pasterizáciou dávajú produktu dlhšiu životnosť. Potom už len nalepia etikety, naukladajú fľaše do škatúľ a môže sa expedovať.

Recept je kumšt

Vybavenie košickej výrobne síce nie je drahé, ale aj to niečo muselo stáť. Odkiaľ mali chlapci, ktorí boli na začiatku podnikania študenti vo veku 20 a 22 rokov, peniaze na rozbeh?

„Potrebovali sme zhruba pätnásťtisíc eur. Mali sme študentské pôžičky – to bolo štyridsať percent. Ďalších štyridsať percent boli vlastné zdroje, čo som zarobil na brigádach popri štúdiu v zahraničí, a zvyšné peniaze nám poskytli rodičia,“ vysvetľuje starší Gabriel, ktorý študoval v Dánsku. Počas štúdia sa však dostal aj inde do sveta, do Grécka a Južnej Afriky.

Ručne vyrobená plnička fliašZdroj: Ivan Fleischer

„Keď som sa vrátil z Afriky, priniesol som bratovi ochutnať tamojší cider. Veľmi mu chutil. To vlastne on prišiel s nápadom, aby sme ho skúsili vyrábať u nás v Košiciach,“ hovorí. „Študoval som biológiu a zdalo sa mi, že by som vedel namiešať správne prísady, aby sme raz vytvorili kvalitný produkt,“ dopĺňa mladší Radoslav. Tak začal robiť pokusy, až kým nebolo zloženie cideru vyhovujúce. Počas mesiaca vyskúšali tri šarže, až tá tretia bola chutná.

„Najprv sme kúpili jablká, dali sme ich drviť, lisovať, kvasiť, ale zistili sme, že sa to vôbec nedá piť,“ smeje sa Radoslav. Bratia sa nevzdali a verili, že správnu receptúru nájdu. Pomerne skoro však prišli na to, že slovenské jablká asi nebudú na cider najvhodnejšie. Podľa Radoslava sú veľmi pekné, ale nemajú vyhovujúcu chuť. Napokon našli dodávateľa kvalitnej stopercentnej šťavy v Rakúsku.

Cieľ: Japonsko

Kým Radoslav pracoval na receptúre, jeho brat snoval biznisplán. Gabriel študoval v Dánsku marketing a ekonomiku, takže sa tomu rozumie. Aj napriek tomu išiel do rozvoja vlastného biznisu s istými obavami. „Keď som zo zahraničia čítal o Slovensku, nebolo to nič príjemné. Všetci od rodičov po kamarátov nás odhovárali, ale po skúsenostiach s už rozbehnutým podnikaním sa zatiaľ nemáme na čo sťažovať,“ hovorí dnes s radosťou v hlase 23-ročný Gabriel ako marketingový riaditeľ firmy Opre’ Cider.

Na drinu v tej fáze rozbehu bratia stále spomínajú, veď to nebolo tak dávno. Boli takmer stále v práci‚ ťahali nočné a spali na paletách, neskôr na gauči. V súčasnosti im pomáhajú dvaja brigádnici – bratranec s kamarátom. „Zamestnancov ešte nepotrebujeme, aj keď neskôr rátame s rozšírením výroby,“ hovorí Gabriel.

Je to niečo medzi vínom a pivom, ale nie je to ani jedno, ani druhé. Je to skrátka cider

Na začiatku vyrobili okolo tisícpäťsto fliaš cideru za mesiac. Ako si zautomatizovali a vylepšili postupy‚ produkcia sa zvyšovala a momentálne expedujú okolo päťtisíc fliaš mesačne. Na Slovensku nepredávajú v obchodoch‚ dodávajú iba do kaviarní a barov. Vyvážajú však už aj do Česka a Rakúska. „A nedávno sme dostali ponuku na japonský trh,“ teší sa G. Oprendek, ale hneď dodáva, že slovenský trh je pre nich stále podstatný.

Robíme, čo vieme

Bratia sú do veľkej miery sebestační, ale nie vo všetkom. „Snažíme sa robiť to, čo vieme, dobre. Ale to, čo ostatní robia lepšie, nechávame na nich. Externe máme účtovníčku, distributéra a dizajnérov. Moja kamarátka z Estónska si rozbieha dizajnérsku firmu a potrebovali niečo do portfólia. Páčil sa mi ich prístup, tak sme sa dohodli na spolupráci,“ vraví Gabriel. Kamarátka pre nich vytvorila kompletnú identitu, etikety, tričká, odznaky i podpivníky‚ pardon – podciderovníky.

Šetria aj na strojoch. Nádrže a čerpadlá s filtrom si kúpili‚ ale plničku fliaš vyrobil Radoslav sám. Stačilo kúpiť hadice, ventily a iné súčiastky. „Stačí vedieť narábať so zváračkou. Návod na skonštruovanie som našiel na internete,“ usmieva sa. Aj lepenie etikiet je vďaka nemu automatické. „Najradšej by som mal všetko automatizované, ale najlepšie je‚ keď si to viete sami vyrobiť,“ hovorí. Na vlastných strojoch veľa ušetrili. „Plnička stojí osemtisíc eur, Rado ju skonštruoval za stodvadsať. Pasterizačný stroj stojí vyše sedemtisíc, on ho spravil za sedemdesiat eur,“ chváli ho brat.

Investícia do mena

Už vyše roka generujú menší zisk, ktorý investujú do firmy. „S bratom bývame ešte u rodičov a nedávame si plat. Pre nás je lepšie všetky zarobené peniaze investovať do výroby. Platíme akurát spomínaných brigádnikov,“ vysvetľuje Gabriel. Majú v pláne rásť, ide im však o dlhodobý rast firmy. Raz, niekedy o desať rokov, budú mať možno veľkú výrobu a kopu zamestnancov.

Vyzerá to harmonicky, ale vraj sa občas aj pohádajú, ako to už medzi bratmi býva. „Zatiaľ sme za ten rok a pol nemali ponorkovú chorobu, snažíme sa vždy dohodnúť. Každý vie iné veci, ale vieme sa výborne dopĺňať,“ dodávajú jednohlasne. Hoci grafiku majú skvelú, reklamu na Opre’ Cider nikde neuvidíte.

„Nemáme na ňu v rozpočte žiadne peniaze. Našou reklamou sú ľudia, ktorí šíria naše dobré meno. Z prieskumu vieme, že tretina ľudí pozná našu značku od priateľov, 17 percent z internetu a 15 z baru – a to je úžasné,“ myslí si G. Oprendek. Ich filozofiou je, aby si ľudia našli ich.

Ginger Mania Prešov: Maniaci v zázvorovej kuchyni

Firmička funguje už dva roky. Založil ju prešovský barman a barista Martin Hudák, ku ktorému sa neskôr pridal kamarát Martin Kožuch. Ten prvý Martin dnes žije v zahraničí a pracuje vo vychýrenom americkom bare v Londýne.

Martin Hudák a Martin KožuchZdroj: Archív Ginger Mania

Dočítajte celý článok s predplatným!

Článok vyšiel v magazíne PROFIT 25/2015. Ak ste predplatiteľ PROFITU, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup. Ak ešte predplatiteľ nie ste, kúpte si toto digitálne vydanie alebo si objednajte predplatné so zľavou až do 45%:

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (0)

Tagy: nápoje, potravinársky priemysel

Každodenná dávka inšpirácií. Pridajte sa k nám!

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Ako používať pdf vydanie v mobilnom zariadení

Pdf je univerzálny formát použiteľný prakticky v akomkoľvek zariadení. No každý mobil alebo tablet s ním narábajú inak, rôzne sa tiež môžu správať dva prehliadače v tom istom zariadení. Ak po tapnutí na odkaz na stiahnutie dostanete ponuku na uloženie súboru, všetko je vyriešené. Ak sa pdf otvorí v internetovom priehliadači, na neskoršie použitie v offline móde ho musíte odoslať do vhodnej aplikácie (Acrobat, Kindle, iBooks...), ktorá súbor uloží do pamäte zariadenia.

Jedno vydanie môže mať aj viac ako 20 MB, odporúčame sťahovať pri wifi pripojení a mať pár minút trpezlivosti. V pdf na stiahnutie sú dostupné vydania PROFITU od čísla 20/2014, staršie vydania sa dajú čítať v textovej verzii na webe alebo prezerať online vo flash čítačke.

Výhody pre predplatiteľov

1. Zľavy

Úspora od 25 % oproti cene v stánku

2. Pohodlie

Magazín Vám príde domov alebo do firmy

3. Na webe a na stiahnutie (len pri platbe online)

Články z PROFITU môžete neobmedzene čítať na webe a celé vydania si sťahovať vo formáte pdf použiteľnom aj v mobilných zariadeniach

4. PROFIT vo Floowie (len pri platbe online)

Ak používate agregátor Floowie a jeho mobilné aplikácie, aktivujte si predplatiteľskú registráciu a PROFIT si do Floowie budete môcť sťahovať bezplatne

5. Web takmer bez reklamy (len pri platbe online)

Iba jeden štandardný banner na ePROFIT.sk