To naj z Profitu: Prečo nie sme iní ako naši predkovia

03.01.2016 | Vladimíra Bukerová

Minulosť je vzácna. Okrem krásy a vzrušenia prináša návody‚ ako neopakovať chyby. V bežnom kolobehu života po každom vzostupe prichádza pád. Ale nemusí byť smrteľný. Podľa popredného českého egyptológa a experta na civilizácie profesora Miroslava Bártu kolaps civilizácie totiž neznamená zánik‚ ale skôr odstránenie nežiaducej zložitosti v systéme.

Ako sa vlastne Čech stane egyptológom?

Ciest k egyptológii je veľa a každý z nás ju mal trochu inú. Obyčajne sa záujem rodí už na základnej alebo strednej škole‚ a tak to bolo aj u mňa. Tuším‚ že asi v desiatich rokoch – keďže som bol dosť neposlušné dieťa – som v škole dostal za trest naštudovať si stránku z knižky o pyramídach v Gíze. Dovtedy som o Egypte nič netušil‚ ale stránku som sa naučil a vtedy mi došlo‚ že to nie je až také nezaujímavé. Začal som si hľadať ďalšie zdroje a prirodzene‚ ako vtedy azda každý‚ som začínal s knižkami Vojtecha Zamarovského. Takže to bolo za trest. :)

Predsa je iné‚ v porovnaní so skúmaním histórie vlastných krajov‚ prísť do cudzej‚ úplne odlišnej kultúry. Odkiaľ pramení fascinácia Západu touto krajinou?

Egypt je vstupná brána do Afriky aj na Blízky východ a pre západniarov krajina ľahko dostupná. Po tisíce rokov bola križovatkou civilizácií a kultúr‚ podobne ako Palestína či Izrael. Stále tu môžete vidieť množstvo starovekých pamiatok‚ čo nikde inde nemáte. A zároveň pyramídy a hrobky faraónov stále pôsobia takým monumentálnym dojmom‚ že vyvolávajú pocit záhadnosti. Možno aj podvedome cítime‚ že staroveký Egypt je civilizácia‚ z ktorej dodnes čerpáme.

Mnohí ľudia majú vžitú predstavu egyptológa ako staromódneho akademika. Vy ste však fanúšik starého aj nového‚ dokonca vás označili z pohľadu histórie za „futurológa“.

Naozaj? To neviem. :) Ale natíska sa logická otázka‚ že kto iný ako historik alebo archeológ by sa mal zaoberať civilizáciami a uvažovať o tom‚ kam to všetko vedie. Či už chceme, alebo nechceme‚ máme nejaké korene a minulosť‚ ktorá bola predpokladom toho‚ čo sa deje dnes. Z toho, prirodzene, vychádzajú aj možné varianty diania v budúcnosti. Takže si nemyslím‚ že to‚ čo robím‚ nejako vybočuje z radu‚ hoci to možno väčšina ľudí zo spoločenskovedných odborov zatiaľ nerobí. Je to logickejšie‚ ako keby sa vývojom civilizácií zaoberal ekonóm alebo sociológ.

V Českom egyptologickom ústave koordinujete aj interdisciplinárne výskumy‚ prečo?

Ročne sa nám v Egypte vystrieda zhruba päťdesiat ľudí a z toho iba sedmina sú egyptológovia. Inak sú to všetko technici a prírodovedci. Som bytostne presvedčený‚ že problémy minulosti‚ súčasnosti i budúcnosti sa dajú riešiť len v spolupráci – v rámci trojuholníka spoločenských‚ technických a prírodných vied. Bohužiaľ, som v tejto vízii ešte stále dosť osamotený. Najmä technické a prírodné vedy sú sférami mocného lobingu a v čase‚ keď výrazne ubúdajú zdroje‚ je tých slimákov na kapustičku čoraz viac. Tak- že namiesto riešenia problémov sa rieši‚ kto si odtrhne väčší kus. Z krátkodobého hľadiska to prinesie profit určitej skupine ľudí‚ ale inak to je celkom isto cesta do pekla.

Zdroj: Martin Frouz/Český egyptologický ústav

V akom najzvláštnejšom vedeckom tandeme ste sa ocitli?

Pred dvoma rokmi som sa zúčastnil na jednom projekte v Japonsku a oslovil ma profesor z Tokijskej univerzity vied‚ obdoby amerického Massachusettského technologického inštitútu. Dopočul sa od japonských kolegov‚ že máme množstvo zaujímavých dát a ponúkol nám spoluprácu v oblasti materiálovej analýzy. Majú množstvo prototypov prístrojov‚ ktoré asi nikto iný vo svete okrem nás nemá možnosť využívať.

Egypt skúmajú vedci z celého sveta už vyše dvesto rokov. Dokedy sa tam bude dať ešte fyzicky niečo objavovať?

Podľa mňa je to ešte práca na celé generácie. Egypt je nesmierne bohatý a je tam obrovský počet pamiatok. Je však otázne‚ či prežijú demografický rast‚ rozpínavosť developerov a podobne.

Napríklad plienenie náboženských fanatikov‚ ktorí niečo‚ čo my na Západe považujeme za unikátne až posvätné‚ dokážu šmahom ruky zničiť. Podobne to však bývalo aj v minulosti.

Áno‚ v Egypte bolo takých vĺn niekoľko – od staroveku až po stredovek‚ rabovalo sa veľa aj v devätnástom storočí. Existujú kresby pamiatok‚ ktoré dnes už nestoja‚ rozobrali ich. O to dôležitejšie sú dnešné výskumy. Pretože spolu s čínskou patrí staroveký Egypt k najstarším civilizáciám na tejto planéte a môžeme sa z nich poučiť o mnohých procesoch‚ ktoré sa aj dnes odohrávajú. Máme pritom výhodu‚ že tam už tieto procesy prebehli. A tak‚ keď sa znovu objavia podobné faktory‚ dokážeme si predstaviť‚ k čomu by mohli viesť. Čím lepšie pochopíme‚ čo sa odohrávalo na Zemi v minulosti‚ tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a svetu‚ ktorý nás obklopuje.

V akom svete žijeme?

Donedávna bolo moderné modliť sa okrem Boha aj k ekonómii‚ ktorá bola založená na presvedčení‚ že človeka možno dostať do grafov a tabuliek. Že všetko bude fungovať na princípe má dať – dal. A to sa považovalo za pokrok. Iste v tom cítite rozpor‚ bláznovstvo. Človek sa predsa nedá zredukovať na číselné vstupy a výstupy. Som naozaj rád‚ že táto paradigma v roku 2007 padla‚ hoci ešte pár mesiacov pred začiatkom krízy ekonómovia netušili‚ čo spôsobili‚ a vzájomne sa odmeňovali za to‚ ako skvele to robia. Ukázalo sa‚ že ekonómia nemá schopnosť predvídať‚ inak by to iste tušili. Zároveň vyšlo najavo‚ že zdecimovali myšlienku voľného trhu‚ pretože spoločnosti‚ ktoré zle podnikali – myslím tým zadlžené súkromné banky‚ nepadli. A my všetci sme to zaplatili z verejných financií. Ekonómovia by sa teraz mali na niekoľko rokov zavrieť v knižniciach a poriadne sa učiť.

Zdroj: Hynek Glos

Vidíte nejaké paralely medzi vývojom za uplynulých dvetisíc rokov v Európe a tým‚ čo sa dialo v starovekom Egypte?

Vidím paralely napríklad na konci 23. storočia pred naším letopočtom‚ potom v sedemnástom a trinástom‚ keď podobne ako moderný svet zažíval Egypt neúmerný nárast byrokracie‚ ktorá viac spotrebuje‚ než produkuje. Aj dnes nastáva strata identity‚ legitimity vládnucej špičky‚ pokles vzdelanosti a deje sa to v rámci rýchlej klimatickej zmeny‚ ktorá je len sčasti spôsobená človekom. To všetko dokopy pripomína veci‚ ktoré tu už mnoho ráz boli v rôznych civilizáciách a vždy ohlasovali potrebu prenastavenia existujúceho systému.

Zanikla každá z veľkých civilizácií na niečo iné? Alebo to bola nevyhnutnosť‚ ktorú so sebou prináša pokrok?

Je to vlastne proces regenerácie. Ukazuje sa‚ že kolaps civilizácie nie je nič smrteľné. Neznamená zánik‚ ale odstránenie zložitosti, teda prehnanej organizovanosti a neudržateľnej životnej úrovne. Každý vzostup v sebe nesie aj potenciál na budúci pád. Civilizácie pulzujú na osi‚ podobne ako klíma‚ a v určitom okamihu ich tie isté faktory‚ ktoré ich priviedli na vrchol‚ začínajú brzdiť. Je úplne normálne‚ že civilizácie tu nie sú naveky‚ ale že sa menia. Je to šanca na regeneráciu‚ lepší zajtrajšok.

Stačí správny uhol pohľadu‚ aby sme tie cykly videli? Napríklad pozrieť sa na dejiny Zeme z dlhodobého hľadiska?

Na to‚ aby ste našli ten správny uhol‚ je práve potrebné‚ aby začali naozaj spolupracovať ľudia v rôznych oblastiach vedeckého poznania. Na druhej strane‚ keď sa pozriete na dejiny‚ zbadáte tam aj náhle skoky, ako povedzme rok 1989 alebo predvečer prvej svetovej vojny. Mali by sme si pripustiť‚ že nie sme až takí iní ako naši predkovia. Nevytvorili sme iný svet‚ máme tu stále prostredie‚ v ktorom sa môžu odohrať aj takého scenáre.

Pokrok priniesol aj to‚ že ľudia sú dnes zavalení množstvom informácií. Preto chcú všetko zjednodušovať‚ chcú na všetko tabuľky s výslednými číslami‚ krátke ľahké správy. Ale zase sa stráca hĺbka a súvislosti. Ako to vnímate ako vedec‚ ktorý súvislosti vidí a považuje ich za dôležité?

To je práve dôsledok tej nefungujúcej paradigmy. Treba systém neustále zjednodušovať‚ ale potrvá to generácie. Naozaj produkujeme množstvo informácií‚ ktoré majú význam niekoľko hodín‚ možno niekoľko dní‚ ale stráca sa schopnosť vidieť ich presah. Dospelo to už tak ďaleko‚ že podľa sudcov je náš právny systém natoľko zahltený protichodnými zákonmi‚ že strácajú schopnosť efektívne rozhodovať. Súdnictvo je pritom jedným z pilierov vyspelého štátu. Takže by sme sa mali v našom vlastnom záujme rýchlo zamyslieť nad tým‚ čo sa to deje.

V spoločnosti legendárneho českého egyptológa Františka LexuZdroj: Hynek Glos

Jednotlivec si často povie – čo ja‚ sám nič nezmením. Vy ste v tejto súvislosti spomenuli baťovskú zodpovednosť veľkých firiem. Neexistujú v bubline‚ ale sú súčasťou celku a kvalita okolia ich tiež ovplyvňuje.

To je predsa logické‚ mali by to vedieť. Potrebujeme veľa Baťov‚ ktorí to tak cítia. Neviem ako na Slovensku‚ v Česku už našťastie pár Baťov je‚ ale stále je ich málo.

Zdá sa‚ že niektoré korporácie to nevnímajú. Ako ich presvedčiť?

Musí sa dosiahnuť kritická masa. Stav‚ keď pochopia‚ že ich spoločnosť nebude akceptovať‚ ak sa nebudú správať zodpovedne. To ich presvedčí. V tom som optimista.

Všimli ste si tiež‚ že väčšina firiem nedokáže popísať svoju anatómiu a hlavné etapy vývoja. Prečo by to mali preskúmať?

Presne preto‚ o čom sme hovorili pred chvíľou. Pretože minulé procesy predurčujú kvalitu súčasnosti a nakoniec aj budúcnosti. Keď pochopím‚ ako sa moja firma vyvíjala v špecifickom prostredí‚ oveľa lepšie porozumiem tomu‚ za akých okolností je silná a kedy mala problémy. Môžem si vygenerovať niekoľko scenárov‚ ktoré pripadajú do úvahy‚ a tak ju pripravovať na to‚ čo príde. Je to logické‚ akurát sa to nerobí.

Na čo najdôležitejšie ste vďaka egyptológii prišli?

Človek by mal byť pokornejší a viac by mal rešpektovať‚ že tu na Zemi nie je majiteľom, ale správcom. A to‚ čo spravuje‚ by mal odovzdať minimálne v takom stave‚ v akom to prebral.

Často kolujú vtipy o tom‚ čo asi po nás nájdu archeológovia v tridsiatom storočí alebo z iných planét. Zamýšľate sa nad tým?

Budúci historici budú mať problém‚ pretože ako jednotlivci nezanecháme po sebe nijakú písomnú dokumentáciu. Žiadne listy‚ denníky‚ poznámky písané rukou‚ lebo všetci dnes všetko ťukajú do počítača. A je otázne, ako tieto dáta prežijú jedno storočie‚ nieto tisíc rokov.

Dokumentácia intaktného sarkofágu v abúsírskej hrobkeZdroj: Martin Frouz/Český egyptologický ústav

Čo by ste chceli‚ aby po nás našli?

Niečo‚ čo budúcim generáciám bude na úžitok. Možno stavbu‚ ktorá bude mať aj nejakú intelektuálnu náplň. Po našich predkoch vždy zostal duchovný odkaz zachovaný v textoch‚ ktorý sa zaoberal svetom a zmyslom ľudského konania. Tieto myšlienky sa prirodzene vyvíjajú‚ takže k tomu máme tiež šancu prispieť. Zachovali sa aj prevratné vynálezy‚ ktoré nám uľahčujú život‚ a v tejto oblasti by sme takisto mali mať ambície. Zachovali sa stavby‚ ktoré majú v sebe zakódovaný myšlienkový svet predchádzajúcich generácií‚ ako Stonehenge‚ pyramídy či kostoly. Ale my dnes našu existenciu kódujeme do futbalových štadiónov a obchodných stredísk.

Tradičný výskum, aj ten archeologický, je dnes prepojený s čoraz modernejšou technikou. Kde sú hranice‚ ak vôbec nejaké sú?

Hranice ľudského poznania sú nekonečné‚ a teda aj technológie. Ale asi nikdy neodhalíme‚ čo bolo pred veľkým treskom. A pravdepodobne neodhalíme úplne prvého predka človeka‚ vždy sa to síce bude posúvať ďalej‚ ale k tomu prvopočiatku sa asi nikdy nedostaneme. Faktom však je‚ že vďaka novým postupom a technológiám viem napríklad povedať viac o obyčajnej rodine z Egypta pred štyritisíc rokmi‚ ako mi poviete vy o svojej rodine.

Celé generácie nás pri poznávaní dopredu poháňa práve to‚ čo je tajomné. Je vôbec žiaduce všetko sa pokúšať odhaliť?

Tajomno je prirodzený ľudský pohon‚ vedie k tomu‚ že si kladiete stále ďalšie otázky. Správny vedec vlastne ani nemá istotu‚ že dosiahne cieľ‚ ale má istotu‚ že bude na ceste poznávania.

Pri diskusii s egyptskými kolegami o bezpečnosti novoobjavenej kaplky KasebihoZdroj: Martin Frouz/Český egyptologický ústav

V Egypte bolo vždy ťažké udržať si archeologické koncesie. Ste predsa len malá krajina v porovnaní s väčšími a bohatšími záujemcami. Dá sa ešte stále stavať na histórii a povesti českej egyptológie?

Nedá. Teraz je to už na nás. Musíme každý rok priložiť ďalšie polienko‚ napríklad tým‚ že nastoľujeme na medzinárodnej úrovni nové témy‚ nové uhly pohľadu na dnešný svet. To‚ čo robíme na poli civilizácií‚ je dosť unikátne. A v Egypte sa jednak snažíme na špičkovej úrovni starať o zverené pamiatky‚ jednak robíme niečo aj pre ľudí. Napríklad ako jediný zahraničný ústav máme edíciu publikácií v arabčine a môžeme ich zadarmo distribuovať pre mladých egyptských vedcov. Tu v Prahe zas prijímame egyptských doktorandov. Jednoducho sa snažíme správať ako korporácia‚ ktorá si je vedomá toho‚ že sa musí spoločensky angažovať. Skutočne angažovať.

Miroslav Bárta

Zdroj: Hynek Glos

Vyštudoval egyptológiu a pravekú a ranú stredovekú archeológiu na Karlovej univerzite v Prahe a na Univerzite v Hamburgu. Intenzívne sa zaoberá vzťahom človeka a krajiny v staroveku, vývojom a kolapsom komplexných spoločností. Koordinuje tiež interdisciplinárne výskumy Českého egyptologického ústavu a zaoberá sa archeologickým a kultúrno-historickým pozadím Starého zákona. Vedie české výskumy v Egypte a Sudáne a od roku 2013 je riaditeľom Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Spoločne s Martinom Kovářom je autorom vedeckého bestselleru Kolaps a regenerácia: Cesty civilizácií a kultúr, ako aj mnohých monografií a štúdií doma i v zahraničí.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (1)

Každodenná dávka inšpirácií. Pridajte sa k nám!