Gutenberg digitálnej éry

14.08.2012 | Alexander Mravčák

Peter Biľak je jedným z najznámejších európskych tvorcov písma

Jeho písma nájdete v knihe amerického viceprezidenta aj na letákoch teroristickej organizácie. Peter Biľak je jedným z najznámejších európskych tvorcov písma.

Keď na strednej škole kreslil Peter Biľak popri ľuďoch aj písmenká, pozerali sa naňho čudne. Načo? Písmo je akási samozrejmosť. Málokto si uvedomí, že za každým tvarom každého písmena je človek – autor, ktorý ho odlial, navrhol alebo vytvoril na počítači.

Dnes k týmto ľuďom patrí aj on. Fonty, ktoré vytvoril počas trinástich rokov vo svojom malom štúdiu Typotheque, sa dostali všade. Na viedenské letisko, do siete hotelov Hilton, na škatule stavebnice Lego, do slovenského denníka Sme aj nemeckého mesačníka Geo.

DIZAJNÉR DIZAJNÉROV. „Tvorba fontov je zaujímavá preto, že je to práca dizajnéra pre iných dizajnérov. Moje diela nie sú kompletné. Chýba im kontext, do ktorého ich dá niekto iný,“ zamýšľa sa slovenský typograf, ktorý dnes žije v Holandsku.

Dokončenie diela, čiže použitie fontu, je už mimo jeho kontroly. Ak si písmo kúpite, môžete s ním urobiť čokoľvek. Občas preto nastanú zaujímavé situácie. Istý jeho font bol napríklad použitý v Biblii a zároveň v materiáloch montrealského gay festivalu. Jeho písmo Fedra našli na letákoch teroristickej organizácie Epanastatikos Agonas, ktorá spáchala atentát na americkú ambasádu v Grécku.

Okrem anarchistov si písmo slovenského typografa vybral aj bývalý americký viceprezident Al Gore. P. Biľak to zistil, až keď mu raz zazvonil telefón – volal mu dizajnér z New Yorku, ktorý viceprezidentovu knihu graficky upravoval. Hovoril, že štátnikovi sa nepáči jeden znak, číslica 1. Typograf znak upravil a správa o fonte Ala Gora obletela svetové médiá.

STOTISÍC PÍSIEM. Dnes už existujú desiatky tisíc fontov. Dobrá otázka teda je, načo ďalšie. „Ak hľadám písmo, ktoré dobre vyzerá na webe aj v printe, v malej veľkosti, podporujúce slovenčinu aj cyriliku, zrazu sa mi obrovský výber zúži len na pár možností,“ opisuje dôvody P. Biľak.

To je zároveň spôsob, ako vznikajú jeho písma. Peter si určí kategórie a hľadá niečo, čo chýba. Fonty tvorí zväčša tak, aby boli použiteľné s čo najväčším množstvom jazykov. Okrem latinky vytvoril písma v cyrilike, gréčtine, arabčine, arménčine a hebrejčine. Pred niekoľkými rokmi založil štúdio v Indii, ktoré sa venuje tvorbe indických písiem.

Keď P. Biľak písma netvorí, využíva ich v grafickom dizajne. Vytvoril napríklad známky pre holandskú poštu či web holandskej kráľovskej rodiny.

Bilak3

PEČENIE PALACINIEK. Od čias, keď Claude Garamond navrhol svoje písmo, ktoré je dodnes jedno z najpoužívanejších, uplynulo päťsto rokov. „Písmo je najdlhodobejší kreatívny produkt. Ak by ste si obliekli päťstoročné šaty, vyzeralo by to zvláštne,“ konštatuje P. Biľak. Najpredávanejšie produkty jeho štúdia sú momentálne písma, ktoré navrhol pred desiatimi rokmi. Dobré fonty z módy vychádzajú zriedka.

Tvorba jedného fontu trvá podľa P. Biľaka „od šiestich týždňov do šiestich rokov“. Náročnosť závisí od toho, či sa písmo pripravuje pre konkrétny cieľ, alebo musí vyzerať dobre v každej funkcii a veľkosti. Dôležité sú aj skúsenosti autora. „Tvorba písma je veľmi podobná pečeniu palaciniek. Prvé sa pripáli, nebude nikdy dobré. Druhé už je trochu lepšie. Po treťom sa už začnú podobať,“ tvrdí.

P. Biľak hovorí, že najťažšie na tvorbe písma je naučiť sa rešpektovať históriu – prečo jednotlivé znaky vyzerajú tak, ako vyzerajú. „Človek má často pocit, že všetky písmená musia byť konzistentné. V skutočnosti je tam však veľa rozdielností, lebo jednotlivé písmená boli vytvárané v rôznych dobách.“ Najťažšie sa podľa neho vytvára malé „g“, ktoré má na malom priestore až šesť ťahov.

DO HOLANDSKA. Tvorbu písma si ako zamestnanie vysníva asi máloktoré dieťa. Ani Peter medzi ne nepatril. Skôr by sa dalo povedať, že písmo si neskôr našlo jeho. Na začiatku deväťdesiatych rokov nastúpil na Vysokú školu výtvarného umenia, kde sa písmu okrajovo venoval.

Po škole začal pracovať v Bratislave pre reklamnú agentúru na tvorbe interaktívnych prezentácií a webov. Po tom, ako mu vyhorel byt, rozhodol sa odísť. „Človek väčšinou rozmýšľa a plánuje na dlhý čas dopredu. U mňa to funguje naopak – väčšina zmien v mojej kariére sa stala náhodou,“ tvrdí.

Na pozvanie grafického štúdia Dumbar, s ktorým spolupracoval už počas školy, odišiel pracovať do Haagu. Holandská firma však nemohla na konci deväťdesiatych rokov zamestnať Slováka, kedy chcela, a tak zvolilo štúdio prefíkaný spôsob. Do novín dalo inzeráty, že hľadajú kvalitného grafického dizajnéra s praxou, ktorý zároveň ovláda slovenčinu a češtinu. Keď- že taký sa akoby náhodou v Holandsku ani vo zvyšku EÚ nenašiel, úrady im dovolili zamestnať Petra.

Typograf hovorí, že iba odchod z krajiny umožní človeku pochopiť svoje korene. „Až keď som žil v zahraničí, uvidel som výhody malej krajiny, akou je Slovensko. Hovoril som viacerými jazykmi a dokázal som vidieť veci inak,“ tvrdí.

DUMBAR A TYPOTHEQUE. Prestížne štúdio Dumbar, medzi ktorého klientov sa v Holandsku radia všetky dôležité inštitúcie, od bánk cez políciu až po poštu, nebol zlý zamestnávateľ. P. Biľak mal ešte to šťastie, že ho korporátne zákazky obchádzali a mohol sa vybúriť napríklad na divadelných plagátoch.

Po večeroch potom doma pracoval na tvorbe fontov a vlastných projektoch. Dva roky po presťahovaní do Holandska sa rozhodol urobiť z večernej práce tú hlavnú. Dal výpoveď a svoje úsilie presunul do vlastného štúdia Typotheque. „Nie som typ človeka, ktorý je rád zamestnaný. Presná hierarchia práce mi nevyhovuje,“ hovorí dnes.

ZBERATELIA. Ani po vyše desaťročí práce v Typotheque však P. Biľak neupadá do rutiny. Tá podľa neho obmedzuje uhol pohľadu, čo si v kreatívnej práci nemôže dovoliť.

Osem rokov spolu s Lukášom Timulákom navrhuje divadelné choreografie. Učí dizajn písiem na Kráľovskej akadémii umení v Haagu (mimochodom, vďaka rastúcej popularite typografie na Slovensku má medzi študentmi aj troch rodákov). Vydáva knihy. Bol kurátorom galérie. Založil a vydával časopis o grafickom dizajne.

Mnohých svojich aktivít sa ale po čase vzdá a posunie sa na ďalšie. Hovorí, že to neľutuje.

„Je dôležité rozpoznať, kedy bočné projekty prerastajú do hlavných, a potom je potrebné s nimi niečo urobiť. Často totiž môžu fungovať aj bezo mňa. Niektorí ľudia sú zberatelia – radi zbierajú objekty či zážitky. Ja taký nie som. Nemám problém sa zbaviť starých vecí,“ hovorí.

Zdá sa, akoby kariéra P. Biľaka bola vydláždená šťastím a úspechmi. On však zdôrazňuje, že aj nepodarky sú vždy nevyhnutná súčasť: „Mám kvantum písiem a projektov, ktoré nie sú dokončené. Hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi malá.“

Bilak1

MANAŽÉRI Z NUTNOSTI. Dnes je v port- fóliu Typotheque vyše päťdesiat písiem, k veľkým štúdiám však nepatrí. „Keď som sa rozprával s kamarátmi, ktorí si založili štúdiá, ktoré sa neskôr stali veľkými, zistil som, že nie sú celkom spokojní. Stali sa z nich manažéri, riaditelia, už nerobia tú prácu, ktorú chceli. Často majú dvadsať stretnutí za týždeň. A čo už sa dá urobiť popri dvadsiatich mítingoch?“ pýta sa typograf. Jeho firma sa preto za desaťročie nezmenila a stále sú jej súčasťou len štyria ľudia vrátane Petra a jeho manželky Johanny.

Niečo sa však za roky predsa zmenilo. Kým na začiatku robili väčšinu prác na zákazky, dnes je deväťdesiat percent z vlastného popudu. Práca bez jednoznačného zákazníka má podľa P. Biľaka svoje za aj proti. Nemusí tráviť čas dohadovaním sa s rozmarnými klientmi, na druhej strane sa však na nich nemôže ani sťažovať a vyhovárať, čo je jedna z najobľúbenejších kratochvíľ dizajnérov. Je to len Peter a jeho zodpovednosť za prácu.

DO INDIE. V roku 2006 pozvali P. Biľaka na konferenciu dizajnérov v Indii. Prezentoval tam svoj projekt s arabskou typografiou a z obecenstva zaznela otázka, či by sa niečo podobné nedalo urobiť aj v ich krajine. O tri roky neskôr založil The Indian Type Foundry, prvé typografické štúdio v miliardovej krajine. Vyrábajú tam písma pre rôzne indické zapisovacie systémy.

„Je veľa dôvodov, prečo indické písma nerobiť – používa sa tam množstvo abecied, výroba fontov je komplikovaná a miera pirátskeho kopírovania vysoká. To je zároveň príčina, že to nik nerobí a my sme to teda vyskúšali,“ hovorí P. Biľak, ktorý štúdio založil spolu s indickým partnerom Satyom Rajpurohitom.

V Indii sa používa okrem latinky až dvanásť ďalších zapisovacích systémov – abecied. „Bengálska abeceda je asi najkomplikovanejšie písmo, aké som videl. Potrebuje až deväťsto znakov,“ opisuje P. Biľak písmo, ktoré je pre typografov nočnou morou a zároveň lákavou exotikou.

„Písma navyše nemajú fonetickú formu zápisu ako latinka, ale polosylabickú.“ Vďaka svojim indickým, arabským a ďalším písmam rozširuje možnosti okrajových kultúr a robí pre nich web prístupnejším. Newyorský architektonický časopis Metropolis ho preto tento rok vymenoval za jedného z dvanástich „game changerov“.

Či už Peter navrhuje plagát, vytvára európske písmo alebo indické, dôležitý je preňho dobrý pocit z práce. „Práca dizajnéra nespočíva len vo vyhovení klientovým požiadavkám, treba sa aj skutočne zamyslieť nad zmyslom realizácie. Byť spokojný na konci dňa je veľmi komplikované. Pre mňa je to ale hlavná motivácia,“ hovorí.

Peter Biľak (39)

Narodil sa v Prešove. Študoval na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1997 sa odsťahoval do Holandska, kde založil typografické štúdio Typotheque. Vytvoril rodiny písem Fedra, Greta, Irma a Eureka, ktoré sa používajú po celom svete. V roku 2000 založil časopis Dot Dot Dot. V roku 2009 otvoril prvé typografické štúdio v Indii – The Indian Type Foundry. Učí dizajn písiem na Kráľovskej akadémii umení v Haagu. Prednáša po svete, s redaktorom Profitu sa stretol na konferencii Mini Unicamp. Je členom Alliance Graphique Internationale. Je ženatý, má trojročnú dcéru.

Fedra a Greta

Dve najpopulárnejšie písma, ktoré Peter Biľak navrhol, mali začiatky plné náhody. Fedru navrhoval pôvodne ako vizuálnu identitu pre istú nemeckú poisťovňu. Firma sa však zlúčila s inou a hotové písmo ostalo na ocot. Neskôr jeho počítače so všetkými dátami ukradli. Typograf sa rozhodol na základe zachovaných skíc font znovu nakresliť a začal ho ponúkať. Osvojili si ho napríklad Eset, viedenské letisko, Európsky parlament i desiatky ďalších spoločností a inštitúcií. Používajú ho tiež mnohí európski vydavatelia kníh, magazínov a novín.

Písmo Greta vytváral P. Biľak na zákazku pre denník Sme. Ale vydavateľ nemohol zaplatiť za výhradné práva, a tak Peter mohol ponúknuť font aj ďalším periodikám. Teraz ho nájdete v novinách a časopisoch od Ruska až po Spojené štáty. Okrem iného napríklad v českom Reflexe a britskom denníku Times.

Foto - Johanna Bilak, Mihail Novakov, Typotheque

Článok vyšiel v magazíne PROFIT 16/2012. Iba predplatitelia môžu na webe čítať všetky články. Okrem toho si môžu kompletné vydania sťahovať vo formáte pdf alebo si ich prezerať vo flashovej čítačke.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (0)

Rubrika: Ľudia a biznis

Každodenná dávka inšpirácií. Pridajte sa k nám!

Diskusia (0 reakcií)